diplom [d-] -mu pl. N -my m. ⟨gr.⟩ 1. ▶ písomný doklad, obyč. slávnostne udeľovaný, o získaní kvalifikácie, hodnosti, oprávnenia a pod.: vysokoškolský d.; lekársky, učiteľský, inžiniersky, advokátsky d.; d. doktora vied; hovor. doktorský d. priznáva sa absolventovi rigoróznej skúšky (tzv. malý doktorát); získať, dostať d.; slávnostne odovzdať diplomy absolventom štúdia; V ruke čerstvý diplom zo školy, skvelá práca, muž aj byt, a stále akoby mi niečo chýbalo. [InZ 2000] □ červený diplom udeľovaný absolventovi (vysokej školy), ktorý skončil štúdium s vyznamenaním
2. ▶ listina o udelení vyznamenania, o uznaní zásluh, o členstve v inštitúcii a pod.: čestný d.; odborársky diplom; d. účastníka matematickej olympiády; d. o čestnom občianstve; hasičský d. písomné uznanie pre člena hasičského spolku; dať si zarámovať d.
3. ▶ doklad o víťazstve v oficiálnych, obyč. športových súťažiach: zlatá, strieborná, bronzová medaila s diplomom
◘ fraz. mať vo vrecku čerstvý diplom patriť medzi najnovších absolventov vysokoškolského štúdia