dievčina -y -čin ž. expr. deva, dievka: mladá, veselá d.;
dievčinka -y -niek ž. zdrob.
dievčina -ny -čin ž.
dievčina -ny -čin ž. ▶ mladé slobodné dievča; syn. deva, dievka: plachá, bojazlivá, skromná, tichá d.; pôvabná, krásna, štíhla d.; milovaná, rozkošná d.; dospievajúca d.; ľahkonohé dievčiny; brať si seberovnú, pracovitú dievčinu; sťa lasica pružná dievčina [M. Urban]; Mirko sa motal okolo tenučkej dievčiny a bál sa pozrieť do jej rozosmiatych očí. [R. Sloboda] ▷ dievčinka -ky -niek ž. zdrob.: útla, nežná d.; Tam sa včasráno pobral, za koscami, za dievčinkou so žltými vlasmi. [P. Glocko]
dievča 1. nedospelá al. dospievajúca osoba ženského pohlavia • dievka: driečne dievča, driečna dievka • expr.: dievčica • dievčina • devucha: švárna dievčica, dievčina, devucha • expr. mladica (svižné mladé dievča) • expr.: žaba • žabka • žabec • žabča • žubrienka (mladšie dievča) • trocha pejor. pipíška • hovor. expr. hepa (staršie dievča al. pôsobiace už ako dospelé) • kniž. al. expr.: deva • devica • hypok. devuška (Tajovský) • zastaráv. panenka • zastar. panna • slang.: baba • babka: baby, babky z našej triedy • slang.: pipka • kosť • cipka: fajn pipka • subšt. kočka
2. p. milá 3. p. žena 1
dievčina, dievčica p. dievča 1
dievčina, -y, -čin ž. expr. deva, dievka: driečna, mladá d.;
dievčinka, -y, -niek ž. zdrob.
dievčina ž. strsl, zsl deva, odrastené dievča, dievka: Tá vaša Katka to je poránna ďívčina (Ludanice TOP); Taká fajín dziéčina, tak som ju išél otprevádzat (Zem. Podhradie TRČ); A išeu̯ k téj dzefčine a dau̯ se zesobášit (Jablonové MAL) F. dzevčina jako malina (Bošáca TRČ) - pekná, zdravá; dievčinka ž. expr. zried.: Len moju dívčinku si vezni! (Val. Belá PDZ)
dievčina [d(i)ev-, div-] ž dievča, dievka: raczte y tych fl 10 odeslati pro diewczini (SOBOTIŠTE 1598); sluchaj lem, staryj, nebože, ktoska s divčinou v komore (PV 1798); -ský [dev-] príd: ďewčinské ssaty (KS 1763)