dievča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s.
1. nedospelá al. dospievajúca osoba žen. pohlavia, dievka: pekné, desaťročné d.; chlapci a d-e; d. na vydaj
2. mladá, slobodná žena, dievka
3. hovor. milá: mať, nájsť si d.
4. hovor. žena; dôverné oslovenie ženy: naše d-á postúpili;
dievčenský príd. k dievča (význ. 1): d-á postava, d-é roky; d-é meno zaslobodna;
dievčí príd. odb.: d-ie hrozno a) sorta viniča a hrozna b) biele víno z tohto hrozna;
dievčensky prísl.;
dievčenstvo -a s.
1. k dievča
2. dievčenský vek: za d-a zaslobodna;
dievčatko -a -tiek s. zdrob.;
dievčatisko -a -tísk s. zvel.
dievčatko -ka -tiek s. zdrob.
dievča -čaťa pl. N a A -čatá/-čence G -čat/-čeniec s. 1. ▶ nedospelá al. dospievajúca osoba ženského pohlavia: školopovinné d.; šťúple, tenké d.; mladšie, staršie dievčence; odevy pre dievčatá; vyberať na gymnastiku pohybovo nadané dievčatá; To ti je beťár dievča, tá ti má dakedy viacej rozumu než chlap. [M. Krno]; Šesť rokov, to je čas, keď sa z dieťatka stáva chlapčisko a dievča. [Vč 1984] 2. ▶ mladá nevydatá žena; syn. dievka: vzdelané, atraktívne d.; d. na vydaj; Ech, bisťubohu, do oka mi padlo dievča - iskra, kamaráti. [D. Tatarka] 3. hovor. ▶ priamy potomok ženského pohlavia, dcéra: porodiť, vychovať dve dievčence; d. sa mi už vydalo □ za dievčaťa zaslobodna 4. hovor. ▶ žena v ľúbostnom vzťahu k mužovi; syn. milá: milované d.; hľadať si d.; chodiť s dievčaťom; Ak už máš dievča, tak sa s ňou pekne rozídeš, svet sa preto ešte nezrúti. [J. Pohronský]; Našiel som si dievča, vzal som si ju za ženu. [D. Tatarka] 5. hovor. ▶ (v minulosti) pomocníčka v domácnosti: hľadať d. na domáce práce; K dieťaťu prijala pani Gábrišová dievča zo svojej rodnej obce. [K. Lazarová] ◘ fraz. dievča ako kvet svieže, životaschopné; ľahké dievča prostitútka; medzi nami dievčatami úprimne povedané; je dievčaťom pre všetko vykonáva všetky drobné, obyč. nepopulárne práce; chodiť/behať za dievčatami dvoriť im ▷ dievčatko -ka -tiek s. zdrob.: usmiate, šantiace d.; bucľaté rúčky dievčatka; adoptovať si, vychovať d.; Bolo to drobné čiernovlasé dievčatko, v tom čase hádam desaťročné. [P. Andruška] ◘ fraz. zapýriť sa/očervenieť ako dievčatko veľmi, silno ▷ dievčatisko -ka -tísk s. zvel.: strapaté d.; d. s veľkými okáľmi; ty hlúpe, neposlušné d.!; Tie dievčatiská nenudilo nič. Vo všetkom našli dôvod na smiech. [B. Bobáková]
dievča, -aťa, mn. č. -atá/-ence, -at/-eniec str.
1. nedospelý človek, dieťa ženského pohlavia, dievka, panna: mladé, švárne d., slobodné d.; poriadne, poctivé d. mravne zachované; d. na vydaj dospelá dievka; d. ako ruža zdravé, pekné
● za dievčaťa za slobodna;
2. hovor. milá: mať, nemať d.;
3. hovor. pomocnica v domácnosti;
dievčenský príd. k 1:
1. súvisiaci s dievčaťom, pochádzajúci od dievčaťa, od dievčat: d. vek, d. hlas, spev; d-é meno pred vydajom; pren. d-á povaha nežná; d-á tvár pekná;
2. určený pre dievčatá: d. internát, d-á škola, d-á izba; d-é meno;
dievčensky prísl.: vyzerať d.;
dievčenskosť, -ti ž. súhrn charakteristických vlastností dievčaťa;
dievčatko, -a, -tiek str. zdrob. expr.: malé, útle d.;
dievčatisko, -a, -tísk str. zvel.
dievčatko s. (diéfčacko) csl dieťa ženského rodu: Jeden sluha mau̯ ďioučatko triročnuo (Blatnica MAR); To malia diaušätko je sirota (Rochovce ROŽ); Indo to nemohel zapálit, asnád len to diéfčacko (Rudník MYJ); Išla za ďiefčackami do poľa sa hrať (Zborov n. Bystr. KNM); Kukaj, ta to šumne dziefčatko! (Spiš. Štvrtok LVO); dziévčatko (V. Rovné BYT); dziefčacká (Turie ŽIL) dívčatko (Lukáčovce HLO); dzifčatko (Dl. Lúka BAR)