dievča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s.
1. nedospelá al. dospievajúca osoba žen. pohlavia, dievka: pekné, desaťročné d.; chlapci a d-e; d. na vydaj
2. mladá, slobodná žena, dievka
3. hovor. milá: mať, nájsť si d.
4. hovor. žena; dôverné oslovenie ženy: naše d-á postúpili;
dievčenský príd. k dievča (význ. 1): d-á postava, d-é roky; d-é meno zaslobodna;
dievčí príd. odb.: d-ie hrozno a) sorta viniča a hrozna b) biele víno z tohto hrozna;
dievčensky prísl.;
dievčenstvo -a s.
1. k dievča
2. dievčenský vek: za d-a zaslobodna;
dievčatko -a -tiek s. zdrob.;
dievčatisko -a -tísk s. zvel.
dievča, -aťa, mn. č. -atá/-ence, -at/-eniec str.
1. nedospelý človek, dieťa ženského pohlavia, dievka, panna: mladé, švárne d., slobodné d.; poriadne, poctivé d. mravne zachované; d. na vydaj dospelá dievka; d. ako ruža zdravé, pekné
● za dievčaťa za slobodna;
2. hovor. milá: mať, nemať d.;
3. hovor. pomocnica v domácnosti;
dievčenský príd. k 1:
1. súvisiaci s dievčaťom, pochádzajúci od dievčaťa, od dievčat: d. vek, d. hlas, spev; d-é meno pred vydajom; pren. d-á povaha nežná; d-á tvár pekná;
2. určený pre dievčatá: d. internát, d-á škola, d-á izba; d-é meno;
dievčensky prísl.: vyzerať d.;
dievčenskosť, -ti ž. súhrn charakteristických vlastností dievčaťa;
dievčatko, -a, -tiek str. zdrob. expr.: malé, útle d.;
dievčatisko, -a, -tísk str. zvel.
(jedno) dievčatko; (bez) dievčatka; (k) dievčatku; (vidím) dievčatko; (ó) dievčatko!; (o) dievčatku; (s) dievčatkom;
(dve) dievčatká; (bez) dievčatiek; (k) dievčatkám; (vidím) dievčatká; (ó) dievčatká!; (o) dievčatkách; (s) dievčatkami;