dievča, -aťa, mn. č. -atá/-ence, -at/-eniec str.
1. nedospelý človek, dieťa ženského pohlavia, dievka, panna: mladé, švárne d., slobodné d.; poriadne, poctivé d. mravne zachované; d. na vydaj dospelá dievka; d. ako ruža zdravé, pekné
● za dievčaťa za slobodna;
2. hovor. milá: mať, nemať d.;
3. hovor. pomocnica v domácnosti;
dievčenský príd. k 1:
1. súvisiaci s dievčaťom, pochádzajúci od dievčaťa, od dievčat: d. vek, d. hlas, spev; d-é meno pred vydajom; pren. d-á povaha nežná; d-á tvár pekná;
2. určený pre dievčatá: d. internát, d-á škola, d-á izba; d-é meno;
dievčensky prísl.: vyzerať d.;
dievčenskosť, -ti ž. súhrn charakteristických vlastností dievčaťa;
dievčatko, -a, -tiek str. zdrob. expr.: malé, útle d.;
dievčatisko, -a, -tísk str. zvel.