Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

dievča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s.

1. nedospelá al. dospievajúca osoba žen. pohlavia, dievka: pekné, desaťročné d.; chlapci a d-e; d. na vydaj

2. mladá, slobodná žena, dievka

3. hovor. milá: mať, nájsť si d.

4. hovor. žena; dôverné oslovenie ženy: naše d-á postúpili;

dievčenský príd. k dievča (význ. 1): d-á postava, d-é roky; d-é meno zaslobodna;

dievčí príd. odb.: d-ie hrozno a) sorta viniča a hrozna b) biele víno z tohto hrozna;

dievčensky prísl.;

dievčenstvo -a s.

1. k dievča

2. dievčenský vek: za d-a zaslobodna;

dievčatko -a -tiek s. zdrob.;

dievčatisko -a -tísk s. zvel.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dievča ‑aťa mn. ‑atá/‑ence ‑čat/‑čeniec s.; dievčenský; dievčensky prísl.; dievčenskosť ‑i ž.; dievčenstvo ‑a s.; dievčatko ‑a ‑tiek s.; dievčatisko ‑a ‑tísk s.

dievča -čaťa pl. N a A -čatá/-čence G -čat/-čeniec s. 1. ▶ nedospelá al. dospievajúca osoba ženského pohlavia: školopovinné d.; šťúple, tenké d.; mladšie, staršie dievčence; odevy pre dievčatá; vyberať na gymnastiku pohybovo nadané dievčatá; To ti je beťár dievča, tá ti má dakedy viacej rozumu než chlap. [M. Krno]; Šesť rokov, to je čas, keď sa z dieťatka stáva chlapčisko a dievča. [Vč 1984]
2.mladá nevydatá žena; syn. dievka: vzdelané, atraktívne d.; d. na vydaj; Ech, bisťubohu, do oka mi padlo dievča - iskra, kamaráti. [D. Tatarka]
3. hovor. ▶ priamy potomok ženského pohlavia, dcéra: porodiť, vychovať dve dievčence; d. sa mi už vydaloza dievčaťa zaslobodna
4. hovor. ▶ žena v ľúbostnom vzťahu k mužovi; syn. milá: milované d.; hľadať si d.; chodiť s dievčaťom; Ak už máš dievča, tak sa s ňou pekne rozídeš, svet sa preto ešte nezrúti. [J. Pohronský]; Našiel som si dievča, vzal som si ju za ženu. [D. Tatarka]
5. hovor. ▶ (v minulosti) pomocníčka v domácnosti: hľadať d. na domáce práce; K dieťaťu prijala pani Gábrišová dievča zo svojej rodnej obce. [K. Lazarová]
fraz. dievča ako kvet svieže, životaschopné; ľahké dievča prostitútka; medzi nami dievčatami úprimne povedané; je dievčaťom pre všetko vykonáva všetky drobné, obyč. nepopulárne práce; chodiť/behať za dievčatami dvoriť im
dievčatko -ka -tiek s. zdrob.: usmiate, šantiace d.; bucľaté rúčky dievčatka; adoptovať si, vychovať d.; Bolo to drobné čiernovlasé dievčatko, v tom čase hádam desaťročné. [P. Andruška]fraz. zapýriť sa/očervenieť ako dievčatko veľmi, silno ▷ dievčatisko -ka -tísk s. zvel.: strapaté d.; d. s veľkými okáľmi; ty hlúpe, neposlušné d.!; Tie dievčatiská nenudilo nič. Vo všetkom našli dôvod na smiech. [B. Bobáková]

dievča 1. nedospelá al. dospievajúca osoba ženského pohlavia • dievka: driečne dievča, driečna dievkaexpr.: dievčicadievčinadevucha: švárna dievčica, dievčina, devuchaexpr. mladica (svižné mladé dievča) • expr.: žabažabkažabecžabčažubrienka (mladšie dievča) • trocha pejor. pipíškahovor. expr. hepa (staršie dievča al. pôsobiace už ako dospelé) • kniž. al. expr.: devadevicahypok. devuška (Tajovský)zastaráv. panenkazastar. pannaslang.: babababka: baby, babky z našej triedyslang.: pipkakosťcipka: fajn pipkasubšt. kočka

2. p. milá 3. p. žena 1


milá žena v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnému mužovi • hovor. frajerka: z vojny písať milej, frajerkepriateľkadievča (zdôrazňuje mladosť, bezzáväzkovosť) • hovor. baba: prišiel aj so svojou babouhovor. svojazastar.: ľúbenicaľubicasubšt. kočka

porov. aj milenka


opatrovníčka žena, ktorá sa o niekoho stará, ktorá niekoho opatruje • opatrovateľkazastar.: opatrovkyňaopatrovnica: od detstva mal dobré opatrovníčky, opatrovateľkyvarovkyňapestúnkahovor.: paniženadievča (starajúca sa o dieťa): najímať si k dieťaťu paniu, dievčakurátorka (právna, sociálna) • ošetrovateľka (opatrujúca chorého, nevládneho človeka)


žena 1. dospelá osoba ženského pohlavia: bola to pekná, urastená ženahovor. dievča: dievčatá z nášho pracoviskapani (vydatá žena al. dospelá žena vôbec): oslovili ma neznáme paniedáma (žena pôsobiaca eleganciou; žena z vyšších spoločenských vrstiev): uvoľniť miesto staršej dámelady [vysl. lejdy] (žena z vyšších spoločenských vrstiev podľa titulu anglickej šľachtičnej) • expr. stvora (ženská bytosť): list poslali po jednej stvorepejor. rebeka (prefíkaná, výbojná žena) • pejor.: bosorkafúriaxantipamegera (zlá, neznášanlivá, hašterivá žena) • expr. baba: stretol som jednu známu babuexpr. mladica (svižná mladá žena) • expr. žieňastarena (stará žena) • kniž. roba (obyč. zdravá, robustnejšia žena) • matróna (dôstojná staršia žena al. pejor. žena statnej postavy) • pejor. ťapa (pasívna, obyč. aj nepôvabná žena) • vamp (zvodná, démonická žena) • zastar. al. pejor. ženskápejor. ženštinahrub. piksľa

2. p. manželka

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dievča, -aťa, mn. č. -atá/-ence, -at/-eniec str.

1. nedospelý človek, dieťa ženského pohlavia, dievka, panna: mladé, švárne d., slobodné d.; poriadne, poctivé d. mravne zachované; d. na vydaj dospelá dievka; d. ako ruža zdravé, pekné

za dievčaťa za slobodna;

2. hovor. milá: mať, nemať d.;

3. hovor. pomocnica v domácnosti;

dievčenský príd. k 1:

1. súvisiaci s dievčaťom, pochádzajúci od dievčaťa, od dievčat: d. vek, d. hlas, spev; d-é meno pred vydajom; pren. d-á povaha nežná; d-á tvár pekná;

2. určený pre dievčatá: d. internát, d-á škola, d-á izba; d-é meno;

dievčensky prísl.: vyzerať d.;

dievčenskosť, -ti ž. súhrn charakteristických vlastností dievčaťa;

dievčatko, -a, -tiek str. zdrob. expr.: malé, útle d.;

dievčatisko, -a, -tísk str. zvel.

Morfologický analyzátor

dievča podstatné meno, stredný rod

(jedno) dievča; (bez) dievčaťa; (k) dievčaťu; (vidím) dievča; (o) dievčati; (s) dievčaťom;

(dve) dievčatá, dievčence; (bez) dievčat, dievčeniec; (k) dievčatám, dievčencom; (vidím) dievčatá, dievčence; (o) dievčencoch, dievčatách; (s) dievčencami, dievčatami;

dievča
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) dievča alebo kockované rozhalenky. Silné dievča s pehavou okrúhlou tvárou opustilo
G (bez) dievčaťa silách, ktoré previedli libido dievčaťa z normálneho oidipovského postoja
D (k) dievčaťu jej dobro. Jeden chlapec povedal dievčaťu : „Mám ťa rád a chcem, aby si
A (vidím) dievča jemnom údolí Nílu, žena pobozkala dievča na obe líca ako dávno nikoho.
L (o) dievčati Poirot. „Nie romantická historka o dievčati vo vlaku! Mali ste sem namierené
I (s) dievčaťom William, nasledovaný domorodým dievčaťom s čajovým podnosom. Zrejme vytušil
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) dievčatá vreckovky a vejáre. Učili sa ju dievčatá ako lekciu správania a spievali
N (tri) dievčence sa tak, ako sa obyčajne mávajú dievčence , čo idú do Pešti slúžiť. Ráno
G (bez) dievčeniec postupovala po stepi, strach dievčeniec sa rozplýval. Uzmir im dal vestu
G (bez) dievčat peniaze! ", odpovedalo jedno z dievčat . Keď im pokladník vyhovel a
D (k) dievčatám dostala červenú kartu, tak som dievčatám verila. Videla som, ako neskutočne
D (k) dievčencom Kaňúrom, čo sme múdrejší v obci, a dievčencom , ktoré sa v plavkách pri peci
A (vidím) dievčatá číslo totiž neznamená ani tak dievčatá vo všeobecnosti, pretože také
A (vidím) dievčence oveľa krajšími. Uprednostňujem dievčence , ktoré o seba dbajú
L (o) dievčencoch neprečítal, lebo bola o dvoch dievčencoch . Knihu o černokňažníkovi čítal
L (o) dievčatách prežívajú kanoisti, nehovoriac o dievčatách , kde je za dvojicou Kohlová a
I (s) dievčatami hovorili, ako sa rozprávate s tými dievčatami . S akým citom. Klobúk dolu, koľko
I (s) dievčencami Vo štvrtok tancujú s dedinskými dievčencami . A tak je štvrtok nádherný deň!

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor