dielik p. diel
diel, -u, 6. p. -e, mn. č. -y m.
1. časť celku: rozdeliť niečo na dva, tri d-y, na rovnaké d-y; druhý d. knihy, filmu; rovnakým d-om rovnakou časťou
● hovor. väčším d-om zväčša;
2. hovor. dedičský al. iný podiel, čiastka: otcovský d.; vybrať si d., predať svoj d.
● hovor. dostať svoj d. bitku;
3. vydelená časť niečoho, obyč. kus pozemku v pomenovaniach častí poľa, lesa, chotára: Diely, na Dieloch; Horný, Zadný diel; d-y sveta časti zemského povrchu;
dielový príd.: d-á sukňa;
dielček, -a i dielik, -a i dielok, -lku m. zdrob. expr.