dielňa -e ž.
1. miestnosť, v kt. sa koná obyč. remeselnícka al. výr. činnosť: obuvnícka, údržbárska, montážna d.
2. prostredie umel. al. ved. tvorby: obraz pochádza z d-e majstra Brunovského; film je z d-e mladého režiséra; tvorivé d-e na vedeckých konferenciách odborné diskusie, semináre;
dielenský príd.: d. majster;
dielnička -y -čiek ž. zdrob. k 1
dielenský -ká -ké príd. ▶ súvisiaci s dielňou; fungujúci v dielni; pracujúci v dielni: d. majster, učiteľ; dielenskí pracovníci; dielenská schôdzka; dielenská technika; dielenské práce; dielenská príručka; servisné a dielenské vozidlá [Smena 1992]; V rokoch 1973 – 1976 postavili v Modre novú dielenskú budovu, aby sa v nej rozvíjala výroba modranskej keramiky. [Pc 1998]
dielňa, -ne, -ní ž. pracovná miestnosť remeselníka; miestnosť s výrobným zariadením, časť továrne al. závodu, kde sa vykonáva nejaká práca, najmä remeselná: kováčska, obuvnícka, krajčírska d.; zámočnícka, výrobná, údržbárska, železničná d.;
pren. miestnosť, v ktorej sa tvorivo pracuje: básnikova d.;
dielenský príd.: d. majster, d-á práca; d-á rada;
dielnička, -y, -čiek ž. zdrob.
(jeden) dielenský; (bez) dielenského; (k) dielenskému; (vidím) dielenského; (ó) dielenský!; (o) dielenskom; (s) dielenským;
(dvaja) dielenskí; (bez) dielenských; (k) dielenským; (vidím) dielenských; (ó) dielenskí!; (o) dielenských; (s) dielenskými;
(jeden) dielenský; (bez) dielenského; (k) dielenskému; (vidím) dielenský; (ó) dielenský!; (o) dielenskom; (s) dielenským;
(dva) dielenské; (bez) dielenských; (k) dielenským; (vidím) dielenské; (ó) dielenské!; (o) dielenských; (s) dielenskými;
(jedna) dielenská; (bez) dielenskej; (k) dielenskej; (vidím) dielenskú; (ó) dielenská!; (o) dielenskej; (s) dielenskou;
(štyri) dielenské; (bez) dielenských; (k) dielenským; (vidím) dielenské; (ó) dielenské!; (o) dielenských; (s) dielenskými;
(jedno) dielenské; (bez) dielenského; (k) dielenskému; (vidím) dielenské; (ó) dielenské!; (o) dielenskom; (s) dielenským;