Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj ssj ssn subst

dieťa -aťa mn. deti -í -om -och -mi s.

1. nedospelý človek asi do 15. roku odkázaný na opateru dospelých: zdravé, živé d.; výchova, výživa d-í; opatrovať d-i;

pren. veľké d. dôverčivý človek

2. priame potomstvo vo vzťahu k rodičom: vzťahy rodičov a d-í, povinnosť d-í voči rodičom; mať d-a byť rodičom; cirk. Božie d-i

3. expr. dôverné oslovenie blízkej osoby: zostaňte ešte, d-i!

4. človek ako produkt prostredia, doby: je d-om vrchov, dediny

tešiť sa ako d. veľmi; plakať ako malé d. bez zábran; nosí d. pod srdcom je ťarchavá; vyliať so špinavou vodou aj d.; → nemému d-u ani vlastná matka nerozumie;

detský príd.

1. k 1, 2: d-é oči, d. kočík, d-é jasle, d-á láska; d-é choroby i fraz. začiatočné chyby, ťažkosti

2. naivný, dôverčivý, detinský: d. rozum, čin

vyrásť z d-ých topánok, nohavičiek vyspieť;

detsky prísl.: d. dôverčivý;

detskosť -i ž.

1. k detský

2. detsky nerozvážny čin: vyvádzať d-i;

dieťatko -a -tiek s. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dieťa ‑aťa mn. deti ‑í ‑om ‑och ‑mi s.; dieťatko ‑a ‑tiek s.

dieťatko -ka -tiek s. zdrob.

dieťa dieťaťa L dieťati pl. N deti G detí D deťom L deťoch I deťmi s. 1.nedospelý ľudský jedinec asi do 15. roku: hravé, neposlušné d.; výbušné, zlostné d.; zdravé, choré d.; nezaopatrené, maloleté, školopovinné d.; predčasne narodené d.; škola pre nadané deti; dojčiť, prebaľovať d.; vychovať niekoľko detí; starať sa o dieťa; vštepovať dieťaťu základné návyky; založiť nadáciu pre opustené deti; zabezpečovať práva detí; zveriť dieťa niekomu do výchovy; knižnica, literatúra pre deti a mládež; Lebo obrať dieťa čo len o jediný deň jeho detstva je hriech. [H. Zelinová]Medzinárodný deň detí 1. jún; za dieťaťa v čase detstva
2. ▶ priamy potomok vo vzťahu k rodičom: vlastné, nevlastné, adoptované d.; manželské, nemanželské d.; chcené, nechcené d.; dať d. na adopciu; mať dvoje, troje, štvoro detí; plánovať počet detí v rodine; dostávať, poberať prídavky na deti; platiť výživné na dieťa; navštevovať odrastené deti; deti sa rozbehli do sveta opustili rodičov; Toto je náš majetok! - vravieva Tomášov otec hrdo, keď niekomu ukazuje svojich šesť vydarených detí. [Ľ. Zúbek]Božie Dieťa Ježiš; detné deti vnuci a ďalší potomkovia
3. expr. ▶ dôverné oslovenie blízkej osoby: d. moje!; deti, ideme!; Pozrite, milé dieťa, ste príliš mladá a príliš krásna žena. [M. Rúfus]
4.človek ako typický predstaviteľ istej doby, prostredia, profesie a pod.: mestské, dedinské, sídliskové d.; pravé d. hôr; deti revolúcie; Deti periférie mali odjakživa sklon nenávidieť ľudí oblečených do uniforiem. [R. Jašík]; Fándly je dieťaťom doby, ktorá sa vyznačovala heslami harmónie, vierovyznaní, zbratania ľudstva. [A. Matuška]dieťa ulice a) bezprizorné dieťa, bez rodičov, bez domova b) o ktoré sa rodičia riadne nestarajú
fraz. detí ako smetí veľa; naivný/prostomyseľný ako dieťa mať myslenie, správanie dieťaťa; skákať/tešiť sa/plakať/trucovať ako [malé] dieťa veľmi; veľké dieťa nerozvážny, zväčša naivný človek; zázračné dieťa s mimoriadnymi schopnosťami; byť dieťaťom šťasteny mať vo všetkom šťastie; čakať/nosiť pod srdcom dieťa byť tehotná; dieťa prišlo na svet narodilo sa; dieťa sa má [čulo] k svetu je životaschopné; nie je už sopľavé dieťa je už dospelý; priniesť/priviesť dieťa na svet porodiť; to vie/pozná aj malé dieťa každý to vie; vyliať so špinavou vodou aj dieťa kvôli nepodstatnej maličkosti zmariť dobrý úmysel ◘ parem. malé deti, malé starosti, veľké deti, veľké starosti; nemému dieťaťu ani vlastná mať nerozumie pomôcť sa dá iba tomu, kto dokáže vysvetliť svoj problém
dieťatko -ka -tiek s. zdrob. expr.: nevinné d.; bucľaté d.; Šestonedieľka sa ticho usmievala v prítmí izbice a neprestávala hojdať svoje dieťatko. [J. Hrušovský]

-tko/212842±5 1.88: substantíva s. N+A sg. 14634 dievčatko/6004 zlatko/1760 bábätko/1409 dieťatko/1246 zvieratko/533 prasiatko/465 mačiatko/339 šteniatko/276 sitko/185 pravítko/184 káčatko/156 chúďatko/149 neviniatko/144 (63/1784)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dieťa, -aťa, mn. č. deti, -í, -ťom, -ťoch, -ťmi str.

1. nedospelý človek do 15. roku: dobré, zlé, samopašné, neposlušné d.; vlastné, nevlastné d.; manželské, nemanželské d.; novonarodené d.; porodiť d., dojčiť, odlúčiť d.; vychovávať, vychovať deti; prijať d. za svoje adoptovať; hovor. detí ako smetí veľa; Malé deti, malá starosť, veľké deti, veľká starosť (prísl.); chodiť s d-om pod srdcom (o žene) byť v druhom stave; priniesť d. na svet porodiť; zázračné d. prejavujúce na svoj vek neobyčajné schopnosti, nadanie; protekčné d. uprednostňovaný človek (nedospelý i dospelý)

detné deti vnuci; veľké d. o nerozumnom, nerozvážnom človeku; od dieťaťa od detstva; plakať ako d. veľmi; bibl. Evine deti ľudské pokolenie; náb. nebeské, betlehemské d. o Ježišovi; nemému d-u ani vlastná mať nerozumie (prísl.) kto nedá najavo svoje ťažkosti, tomu nemožno pomôcť;

2. potomok bez zreteľa na pohlavie: mať, nemať deti;

3. fam. dieťa moje, milé dieťa oslovenie, najmä mladších ľudí staršími;

4. človek so svojimi vlastnosťami, typickými pre isté prostredie al. dobu, v ktorej žije: dieťa svojho veku, svojej doby; deti hôr, prírody; deti dvadsiateho storočia;

dieťatko, -a, -tiek str. zdrob. expr.

dieťa mn. č. deti s.
1. csl (vsl len mn. č.) nedospelý človek: Ďieťä sä mi naroďilo (Žaškov DK); Má maluo ďíťa (Kociha RS); Bolo náz osen ďeťí (Bzenica NB); Porodziu̯a dzíťa (Jablonové MAL); Ma eśče male dzeci (Dl. Lúka BAR)
F. dieťa jako rosa (Bošáca TRČ) - nestále, slabé; dzieťa jako válek (Bošáca TRČ) - tučné; dieťa z úhoru (Mošovce MAR) - z druhého manželstva; je jako dzijeca, chudák (Prosné PB) - nerozumný; má ďeťí ako smeťí (Hor. Lehota DK) - veľa; muž zo ženou ako ďeťi po_cťenou (Rim. Píla RS) - hneď sa pohašteria a hneď aj pomeria; dala si odohnaď ďieťa (Návojovce TOP) - urobiť potrat; malé dzieca - malá starosc, velké dzeci - velká starosc (Trstie ILA) - s deťmi sú vždy starosti; ďe mnoho žien, tam i ďieťa zahiňie (Krivá DK) - veľa radcov je niekedy na škodu veci; z jednou rukou ďeťi ľúb a z druhou lúp! (Krivá DK) - aj milované dieťa treba potrestať, ak si to zaslúži
2. expr. v oslovení mladších ľudí staršími: Ďieťa moje, počkaj! (Vrbie RUŽ); Dzeci moje, veru son si já svoje vistála! (Brestovany TRN); dieťatko s. zdrob. expr. k 1, 2: Ďiťiatko choďievala kúpaťi dva ráze čez ďem (Čelovce MK); Ďíťatko in zomrelo na druhí ďeň (Pukanec LVI); Malemu dzecatku zme obľekaľi košuľku (Baldovce LVO); Ňedala bim toto dzecatko aňi za miľijoni! (Sedlice PRE); ďeťiatko (Zvol. Slatina ZVO); dietenko s. zdrob. expr. k 1, 2: Veru tak, dzecenki moje, to tedi bolo (Brestovany TRN); dieťatočko s. zdrob. expr. k 1, 2: ďiťiatočko (Lipt. Peter LM); dzecatečko (Spiš. Štvrtok LVO, Dl. Lúka BAR)

dieťatko
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) dieťatko
G (bez) dieťatka
D (k) dieťatku
A (vidím) dieťatko
L (o) dieťatku
I (s) dieťatkom
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) dieťatká
G (bez) dieťatiek
D (k) dieťatkám
A (vidím) dieťatká
L (o) dieťatkách
I (s) dieťatkami

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu