dieťa, -aťa, mn. č. deti, -í, -ťom, -ťoch, -ťmi str.
1. nedospelý človek do 15. roku: dobré, zlé, samopašné, neposlušné d.; vlastné, nevlastné d.; manželské, nemanželské d.; novonarodené d.; porodiť d., dojčiť, odlúčiť d.; vychovávať, vychovať deti; prijať d. za svoje adoptovať; hovor. detí ako smetí veľa; Malé deti, malá starosť, veľké deti, veľká starosť (prísl.); chodiť s d-om pod srdcom (o žene) byť v druhom stave; priniesť d. na svet porodiť; zázračné d. prejavujúce na svoj vek neobyčajné schopnosti, nadanie; protekčné d. uprednostňovaný človek (nedospelý i dospelý)
● detné deti vnuci; veľké d. o nerozumnom, nerozvážnom človeku; od dieťaťa od detstva; plakať ako d. veľmi; bibl. Evine deti ľudské pokolenie; náb. nebeské, betlehemské d. o Ježišovi; nemému d-u ani vlastná mať nerozumie (prísl.) kto nedá najavo svoje ťažkosti, tomu nemožno pomôcť;
2. potomok bez zreteľa na pohlavie: mať, nemať deti;
3. fam. dieťa moje, milé dieťa oslovenie, najmä mladších ľudí staršími;
4. človek so svojimi vlastnosťami, typickými pre isté prostredie al. dobu, v ktorej žije: dieťa svojho veku, svojej doby; deti hôr, prírody; deti dvadsiateho storočia;
dieťatko, -a, -tiek str. zdrob. expr.