Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

dieťa -aťa mn. deti -í -om -och -mi s.

1. nedospelý človek asi do 15. roku odkázaný na opateru dospelých: zdravé, živé d.; výchova, výživa d-í; opatrovať d-i;

pren. veľké d. dôverčivý človek

2. priame potomstvo vo vzťahu k rodičom: vzťahy rodičov a d-í, povinnosť d-í voči rodičom; mať d-a byť rodičom; cirk. Božie d-i

3. expr. dôverné oslovenie blízkej osoby: zostaňte ešte, d-i!

4. človek ako produkt prostredia, doby: je d-om vrchov, dediny

tešiť sa ako d. veľmi; plakať ako malé d. bez zábran; nosí d. pod srdcom je ťarchavá; vyliať so špinavou vodou aj d.; → nemému d-u ani vlastná matka nerozumie;

detský príd.

1. k 1, 2: d-é oči, d. kočík, d-é jasle, d-á láska; d-é choroby i fraz. začiatočné chyby, ťažkosti

2. naivný, dôverčivý, detinský: d. rozum, čin

vyrásť z d-ých topánok, nohavičiek vyspieť;

detsky prísl.: d. dôverčivý;

detskosť -i ž.

1. k detský

2. detsky nerozvážny čin: vyvádzať d-i;

dieťatko -a -tiek s. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dieťa ‑aťa mn. deti ‑í ‑om ‑och ‑mi s.; dieťatko ‑a ‑tiek s.

dieťa dieťaťa L dieťati pl. N deti G detí D deťom L deťoch I deťmi s. 1.nedospelý ľudský jedinec asi do 15. roku: hravé, neposlušné d.; výbušné, zlostné d.; zdravé, choré d.; nezaopatrené, maloleté, školopovinné d.; predčasne narodené d.; škola pre nadané deti; dojčiť, prebaľovať d.; vychovať niekoľko detí; starať sa o dieťa; vštepovať dieťaťu základné návyky; založiť nadáciu pre opustené deti; zabezpečovať práva detí; zveriť dieťa niekomu do výchovy; knižnica, literatúra pre deti a mládež; Lebo obrať dieťa čo len o jediný deň jeho detstva je hriech. [H. Zelinová]Medzinárodný deň detí 1. jún; za dieťaťa v čase detstva
2. ▶ priamy potomok vo vzťahu k rodičom: vlastné, nevlastné, adoptované d.; manželské, nemanželské d.; chcené, nechcené d.; dať d. na adopciu; mať dvoje, troje, štvoro detí; plánovať počet detí v rodine; dostávať, poberať prídavky na deti; platiť výživné na dieťa; navštevovať odrastené deti; deti sa rozbehli do sveta opustili rodičov; Toto je náš majetok! - vravieva Tomášov otec hrdo, keď niekomu ukazuje svojich šesť vydarených detí. [Ľ. Zúbek]Božie Dieťa Ježiš; detné deti vnuci a ďalší potomkovia
3. expr. ▶ dôverné oslovenie blízkej osoby: d. moje!; deti, ideme!; Pozrite, milé dieťa, ste príliš mladá a príliš krásna žena. [M. Rúfus]
4.človek ako typický predstaviteľ istej doby, prostredia, profesie a pod.: mestské, dedinské, sídliskové d.; pravé d. hôr; deti revolúcie; Deti periférie mali odjakživa sklon nenávidieť ľudí oblečených do uniforiem. [R. Jašík]; Fándly je dieťaťom doby, ktorá sa vyznačovala heslami harmónie, vierovyznaní, zbratania ľudstva. [A. Matuška]dieťa ulice a) bezprizorné dieťa, bez rodičov, bez domova b) o ktoré sa rodičia riadne nestarajú
fraz. detí ako smetí veľa; naivný/prostomyseľný ako dieťa mať myslenie, správanie dieťaťa; skákať/tešiť sa/plakať/trucovať ako [malé] dieťa veľmi; veľké dieťa nerozvážny, zväčša naivný človek; zázračné dieťa s mimoriadnymi schopnosťami; byť dieťaťom šťasteny mať vo všetkom šťastie; čakať/nosiť pod srdcom dieťa byť tehotná; dieťa prišlo na svet narodilo sa; dieťa sa má [čulo] k svetu je životaschopné; nie je už sopľavé dieťa je už dospelý; priniesť/priviesť dieťa na svet porodiť; to vie/pozná aj malé dieťa každý to vie; vyliať so špinavou vodou aj dieťa kvôli nepodstatnej maličkosti zmariť dobrý úmysel ◘ parem. malé deti, malé starosti, veľké deti, veľké starosti; nemému dieťaťu ani vlastná mať nerozumie pomôcť sa dá iba tomu, kto dokáže vysvetliť svoj problém
dieťatko -ka -tiek s. zdrob. expr.: nevinné d.; bucľaté d.; Šestonedieľka sa ticho usmievala v prítmí izbice a neprestávala hojdať svoje dieťatko. [J. Hrušovský]

človek 1. mn. č. ľudia najvyspelejšia bytosť schopná myslieť, hovoriť a konať: mladý, vzdelaný človek; bolo tam veľa ľudíosobaosobnosťindividualita: je to významná osobaľudský tvor: živočích pripomínajúci ľudského tvoraľudská bytosť: smiech je vlastný iba ľudským bytostiamživot: straty na životoch boli veľkéhlava: výkon, spotreba na hlavutvár: nevidieť ani jednu známu tvárpostava: z tmy sa vynorila neznáma postavadieťa (človek ako produkt prostredia, doby): je dieťaťom nížinyexpr. stvora (ženská bytosť): jeho žena bola pekná stvoraobyč. expr. stvorenie: dieťa je milé stvoreniezastar. stvor (Kukučín, Kalinčiak)expr. smrteľník (človek z hľadiska smrteľnosti): to čaká každého smrteľníkahovor. duša: suseda je dobrá dušahovor. pejor. stratená existencia (človek bez perspektívy) • jedinecjednotlivecobyč. pejor. indivíduum: podozrivé indivíduumobyč. pejor.: kreatúrapersóna

2. p. chlap 1


dieťa 1. nedospelý človek do 15. roku • hovor. decko: teší sa ako dieťa, deckoexpr. drobec: vziať drobca na rukyexpr.: špuntštopeľštupeľ (malé dieťa): päťročný špunt, štopeľ, štupeľexpr.: fafrnokšprndúľšprndeľratolesť: najmladšia ratolesť rodinyexpr. neviniatko (malé dieťa) • expr.: žubrienkažabec: malý žabecexpr. stvoreniatkohovor. expr. škvŕňaexpr.: svrčekcvrček (malé dieťa) • kniž. pachoľa (malé dieťa) • hovor. expr.: pimprľapimperľapimprlíknovorodenecexpr.: novonarodeniatkonovorodeniatko (práve, nedávno narodené dieťa) • zried. novonarodenec (Timrava)zastar. novorodeňa (Krčméry)dojča (dieťa v prvých mesiacoch po narodení) • nájdenecexpr. najdúch (nájdené dieťa) • kniž. nemluvňahovor.: bábäbábo (novonarodené dieťa) • subšt. kojenec • batoľa (dieťa medzi 1. a 3. rokom života) • subšt. baby [vysl. bejbi]hrub. bastard (o dieťati ako o miešancovi) • hrub.: panghartpankhart (dieťa nemanželského pôvodu) • pren. pejor.: šteňaštenec

2. p. človek 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dieťa, -aťa, mn. č. deti, -í, -ťom, -ťoch, -ťmi str.

1. nedospelý človek do 15. roku: dobré, zlé, samopašné, neposlušné d.; vlastné, nevlastné d.; manželské, nemanželské d.; novonarodené d.; porodiť d., dojčiť, odlúčiť d.; vychovávať, vychovať deti; prijať d. za svoje adoptovať; hovor. detí ako smetí veľa; Malé deti, malá starosť, veľké deti, veľká starosť (prísl.); chodiť s d-om pod srdcom (o žene) byť v druhom stave; priniesť d. na svet porodiť; zázračné d. prejavujúce na svoj vek neobyčajné schopnosti, nadanie; protekčné d. uprednostňovaný človek (nedospelý i dospelý)

detné deti vnuci; veľké d. o nerozumnom, nerozvážnom človeku; od dieťaťa od detstva; plakať ako d. veľmi; bibl. Evine deti ľudské pokolenie; náb. nebeské, betlehemské d. o Ježišovi; nemému d-u ani vlastná mať nerozumie (prísl.) kto nedá najavo svoje ťažkosti, tomu nemožno pomôcť;

2. potomok bez zreteľa na pohlavie: mať, nemať deti;

3. fam. dieťa moje, milé dieťa oslovenie, najmä mladších ľudí staršími;

4. človek so svojimi vlastnosťami, typickými pre isté prostredie al. dobu, v ktorej žije: dieťa svojho veku, svojej doby; deti hôr, prírody; deti dvadsiateho storočia;

dieťatko, -a, -tiek str. zdrob. expr.

Morfologický analyzátor

dieťa podstatné meno, stredný rod

(jedno) dieťa; (bez) dieťaťa; (k) dieťaťu; (vidím) dieťa; (o) dieťati; (s) dieťaťom;

(tri) deti; (bez) detí; (k) deťom; (vidím) deti; (o) deťoch; (s) deťmi;

dieťa
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) dieťa preferencie jej potomkov. Ak vaše dieťa ohŕňa nos nad mrkvovými kašičkami
G (bez) dieťaťa individuálny plán rozvoja osobnosti dieťaťa a plán osamostatnenia. Individuálny
D (k) dieťaťu pozitívnym smerom. To znamená, že dieťaťu sa nemá pripomínať len to, čo
A (vidím) dieťa majú zákonom dané, že rok zadržia dieťa v dojčenskom ústave, aby sa
L (o) dieťati všetko, čo videla a počula o dieťati . Všetko si uchovávala v srdci
I (s) dieťaťom práve spôsob komunikácie učiteľa s dieťaťom , ktorý potláča tento hnací motor
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) deti karneval, v mestskom parku mohli deti vešať vtáčie Valentínky, či
G (bez) detí ktorí pracujú s rodinami menších detí . Na ilustráciu vám ponúkame
D (k) deťom generáciou — rodičia povedali deťom , aby šli von a hrali sa, a
A (vidím) deti Ešte tam žije. Je hasič. Má dve deti . Mama býva s nimi.“ „A otec?
L (o) deťoch nám vidí užšie, preto pri malých deťoch s neveľkým vekovým rozdielom bude
I (s) deťmi kupujú rodičia s 10 a 15 - ročnými deťmi .“ Predaj podľa nej klesol najmä

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor