dieťa -aťa mn. deti -í -om -och -mi s.
1. nedospelý človek asi do 15. roku odkázaný na opateru dospelých: zdravé, živé d.; výchova, výživa d-í; opatrovať d-i;
pren. veľké d. dôverčivý človek
2. priame potomstvo vo vzťahu k rodičom: vzťahy rodičov a d-í, povinnosť d-í voči rodičom; mať d-a byť rodičom; cirk. Božie d-i
3. expr. dôverné oslovenie blízkej osoby: zostaňte ešte, d-i!
4. človek ako produkt prostredia, doby: je d-om vrchov, dediny
● tešiť sa ako d. veľmi; plakať ako malé d. bez zábran; nosí d. pod srdcom je ťarchavá; → vyliať so špinavou vodou aj d.; → nemému d-u ani vlastná matka nerozumie;
detský príd.
1. k 1, 2: d-é oči, d. kočík, d-é jasle, d-á láska; d-é choroby i fraz. začiatočné chyby, ťažkosti
2. naivný, dôverčivý, detinský: d. rozum, čin
● vyrásť z d-ých topánok, nohavičiek vyspieť;
detsky prísl.: d. dôverčivý;
detskosť -i ž.
1. k detský
2. detsky nerozvážny čin: vyvádzať d-i;
dieťatko -a -tiek s. zdrob.
dieťa dieťaťa L dieťati pl. N deti G detí D deťom L deťoch I deťmi s.
dieťa dieťaťa L dieťati pl. N deti G detí D deťom L deťoch I deťmi s. 1. ▶ nedospelý ľudský jedinec asi do 15. roku: hravé, neposlušné d.; výbušné, zlostné d.; zdravé, choré d.; nezaopatrené, maloleté, školopovinné d.; predčasne narodené d.; škola pre nadané deti; dojčiť, prebaľovať d.; vychovať niekoľko detí; starať sa o dieťa; vštepovať dieťaťu základné návyky; založiť nadáciu pre opustené deti; zabezpečovať práva detí; zveriť dieťa niekomu do výchovy; knižnica, literatúra pre deti a mládež; Lebo obrať dieťa čo len o jediný deň jeho detstva je hriech. [H. Zelinová] □ Medzinárodný deň detí 1. jún; za dieťaťa v čase detstva 2. ▶ priamy potomok vo vzťahu k rodičom: vlastné, nevlastné, adoptované d.; manželské, nemanželské d.; chcené, nechcené d.; dať d. na adopciu; mať dvoje, troje, štvoro detí; plánovať počet detí v rodine; dostávať, poberať prídavky na deti; platiť výživné na dieťa; navštevovať odrastené deti; deti sa rozbehli do sveta opustili rodičov; Toto je náš majetok! - vravieva Tomášov otec hrdo, keď niekomu ukazuje svojich šesť vydarených detí. [Ľ. Zúbek] □ Božie Dieťa Ježiš; detné deti vnuci a ďalší potomkovia 3. expr. ▶ dôverné oslovenie blízkej osoby: d. moje!; deti, ideme!; Pozrite, milé dieťa, ste príliš mladá a príliš krásna žena. [M. Rúfus] 4. ▶ človek ako typický predstaviteľ istej doby, prostredia, profesie a pod.: mestské, dedinské, sídliskové d.; pravé d. hôr; deti revolúcie; Deti periférie mali odjakživa sklon nenávidieť ľudí oblečených do uniforiem. [R. Jašík]; Fándly je dieťaťom doby, ktorá sa vyznačovala heslami harmónie, vierovyznaní, zbratania ľudstva. [A. Matuška] □ dieťa ulice a) bezprizorné dieťa, bez rodičov, bez domova b) o ktoré sa rodičia riadne nestarajú ◘ fraz. detí ako smetí veľa; naivný/prostomyseľný ako dieťa mať myslenie, správanie dieťaťa; skákať/tešiť sa/plakať/trucovať ako [malé] dieťa veľmi; veľké dieťa nerozvážny, zväčša naivný človek; zázračné dieťa s mimoriadnymi schopnosťami; byť dieťaťom šťasteny mať vo všetkom šťastie; čakať/nosiť pod srdcom dieťa byť tehotná; dieťa prišlo na svet narodilo sa; dieťa sa má [čulo] k svetu je životaschopné; nie je už sopľavé dieťa je už dospelý; priniesť/priviesť dieťa na svet porodiť; to vie/pozná aj malé dieťa každý to vie; vyliať so špinavou vodou aj dieťa kvôli nepodstatnej maličkosti zmariť dobrý úmysel ◘ parem. malé deti, malé starosti, veľké deti, veľké starosti; nemému dieťaťu ani vlastná mať nerozumie pomôcť sa dá iba tomu, kto dokáže vysvetliť svoj problém ▷ dieťatko -ka -tiek s. zdrob. expr.: nevinné d.; bucľaté d.; Šestonedieľka sa ticho usmievala v prítmí izbice a neprestávala hojdať svoje dieťatko. [J. Hrušovský]
človek 1. mn. č. ľudia najvyspelejšia bytosť schopná myslieť, hovoriť a konať: mladý, vzdelaný človek; bolo tam veľa ľudí • osoba • osobnosť • individualita: je to významná osoba • ľudský tvor: živočích pripomínajúci ľudského tvora • ľudská bytosť: smiech je vlastný iba ľudským bytostiam • život: straty na životoch boli veľké • hlava: výkon, spotreba na hlavu • tvár: nevidieť ani jednu známu tvár • postava: z tmy sa vynorila neznáma postava • dieťa (človek ako produkt prostredia, doby): je dieťaťom nížiny • expr. stvora (ženská bytosť): jeho žena bola pekná stvora • obyč. expr. stvorenie: dieťa je milé stvorenie • zastar. stvor (Kukučín, Kalinčiak) • expr. smrteľník (človek z hľadiska smrteľnosti): to čaká každého smrteľníka • hovor. duša: suseda je dobrá duša • hovor. pejor. stratená existencia (človek bez perspektívy) • jedinec • jednotlivec • obyč. pejor. indivíduum: podozrivé indivíduum • obyč. pejor.: kreatúra • persóna
2. p. chlap 1
dieťa 1. nedospelý človek do 15. roku • hovor. decko: teší sa ako dieťa, decko • expr. drobec: vziať drobca na ruky • expr.: špunt • štopeľ • štupeľ (malé dieťa): päťročný špunt, štopeľ, štupeľ • expr.: fafrnok • šprndúľ • šprndeľ • ratolesť: najmladšia ratolesť rodiny • expr. neviniatko (malé dieťa) • expr.: žubrienka • žabec: malý žabec • expr. stvoreniatko • hovor. expr. škvŕňa • expr.: svrček • cvrček (malé dieťa) • kniž. pachoľa (malé dieťa) • hovor. expr.: pimprľa • pimperľa • pimprlík • novorodenec • expr.: novonarodeniatko • novorodeniatko (práve, nedávno narodené dieťa) • zried. novonarodenec (Timrava) • zastar. novorodeňa (Krčméry) • dojča (dieťa v prvých mesiacoch po narodení) • nájdenec • expr. najdúch (nájdené dieťa) • kniž. nemluvňa • hovor.: bábä • bábo (novonarodené dieťa) • subšt. kojenec • batoľa (dieťa medzi 1. a 3. rokom života) • subšt. baby [vysl. bejbi] • hrub. bastard (o dieťati ako o miešancovi) • hrub.: panghart • pankhart (dieťa nemanželského pôvodu) • pren. pejor.: šteňa • štenec
2. p. človek 1
dieťa, -aťa, mn. č. deti, -í, -ťom, -ťoch, -ťmi str.
1. nedospelý človek do 15. roku: dobré, zlé, samopašné, neposlušné d.; vlastné, nevlastné d.; manželské, nemanželské d.; novonarodené d.; porodiť d., dojčiť, odlúčiť d.; vychovávať, vychovať deti; prijať d. za svoje adoptovať; hovor. detí ako smetí veľa; Malé deti, malá starosť, veľké deti, veľká starosť (prísl.); chodiť s d-om pod srdcom (o žene) byť v druhom stave; priniesť d. na svet porodiť; zázračné d. prejavujúce na svoj vek neobyčajné schopnosti, nadanie; protekčné d. uprednostňovaný človek (nedospelý i dospelý)
● detné deti vnuci; veľké d. o nerozumnom, nerozvážnom človeku; od dieťaťa od detstva; plakať ako d. veľmi; bibl. Evine deti ľudské pokolenie; náb. nebeské, betlehemské d. o Ježišovi; nemému d-u ani vlastná mať nerozumie (prísl.) kto nedá najavo svoje ťažkosti, tomu nemožno pomôcť;
2. potomok bez zreteľa na pohlavie: mať, nemať deti;
3. fam. dieťa moje, milé dieťa oslovenie, najmä mladších ľudí staršími;
4. človek so svojimi vlastnosťami, typickými pre isté prostredie al. dobu, v ktorej žije: dieťa svojho veku, svojej doby; deti hôr, prírody; deti dvadsiateho storočia;
dieťatko, -a, -tiek str. zdrob. expr.
dieťa mn. č. deti s. 1. csl (vsl len mn. č.) nedospelý človek: Ďieťä sä mi naroďilo (Žaškov DK); Má maluo ďíťa (Kociha RS); Bolo náz osen ďeťí (Bzenica NB); Porodziu̯a dzíťa (Jablonové MAL); Ma eśče male dzeci (Dl. Lúka BAR) F. dieťa jako rosa (Bošáca TRČ) - nestále, slabé; dzieťa jako válek (Bošáca TRČ) - tučné; dieťa z úhoru (Mošovce MAR) - z druhého manželstva; je jako dzijeca, chudák (Prosné PB) - nerozumný; má ďeťí ako smeťí (Hor. Lehota DK) - veľa; muž zo ženou ako ďeťi po_cťenou (Rim. Píla RS) - hneď sa pohašteria a hneď aj pomeria; dala si odohnaď ďieťa (Návojovce TOP) - urobiť potrat; malé dzieca - malá starosc, velké dzeci - velká starosc (Trstie ILA) - s deťmi sú vždy starosti; ďe mnoho žien, tam i ďieťa zahiňie (Krivá DK) - veľa radcov je niekedy na škodu veci; z jednou rukou ďeťi ľúb a z druhou lúp! (Krivá DK) - aj milované dieťa treba potrestať, ak si to zaslúži 2. expr. v oslovení mladších ľudí staršími: Ďieťa moje, počkaj! (Vrbie RUŽ); Dzeci moje, veru son si já svoje vistála! (Brestovany TRN); dieťatko s. zdrob. expr. k 1, 2: Ďiťiatko choďievala kúpaťi dva ráze čez ďem (Čelovce MK); Ďíťatko in zomrelo na druhí ďeň (Pukanec LVI); Malemu dzecatku zme obľekaľi košuľku (Baldovce LVO); Ňedala bim toto dzecatko aňi za miľijoni! (Sedlice PRE); ďeťiatko (Zvol. Slatina ZVO); dietenko s. zdrob. expr. k 1, 2: Veru tak, dzecenki moje, to tedi bolo (Brestovany TRN); dieťatočko s. zdrob. expr. k 1, 2: ďiťiatočko (Lipt. Peter LM); dzecatečko (Spiš. Štvrtok LVO, Dl. Lúka BAR)
deťacný, deťatný p. dieťa
deti p. dieťa
dieťa [die-, dé-, dí-], pl deti s 1. ľudské mláďa; nedospelý človek (obyč. do 15. roku): (otec) then echtel semy od swich dety zlobodil (JELŠAVA 1572 E); krstene-li gest dijte? (RS 1625); čuo jej matka s takowým ditem robila (S. ĽUPČA 1732 CM); swoge dyetya kupala (KRUPINA 1741); z maljm detatom (P. ĽUPČA 1763) F. o ženie, ktera dietie nese (ŽK 1473) je ťarchavá; od padnutya geg dietya odisslo (ORAVA 1740) potratila; abortum pati: plod, djtě stratiti (WU 1750) mať potrat 2. priamy potomok (bez zreteľa na pohlavie a vek): su dobrich dieti spolu dobily (ŽK 1457); ta wecz nema byti zrussena ani od pritely ani od dety (P. ĽUPČA 1551); cztwrtinu zanechawa swogmu detatu (ŽIAR n. H. 1664) L. o erbownich dietech (ŽK 1473) o dedičoch; vlasne deti nemohu zostat pri nas (LISKOVÁ 16. st) splodené v manželstve, zákonité; Gregor gemv wodlowal w plnomocnosť y geho ďetnjm ďeťem (BÁTOVCE 1608) potomkom; adoptativus: za djta wzaty (KS 1763) adoptovaný; z d-í na d-í šlo, prechádzalo dedilo sa: z deti na deti aby prechaczelo (L. TRNOVEC 1571); aby z dety na dety sslo wssecka tato wec (SLIAČE 1619); x. práv cudzoložné, neúctivé d. splodené mimo manželstva, nemanželské: cizolozne dite (ML 1779); (slobodná žena) swe neuctiwe dite zamordowala (PREŠOV 1786) 3. príslušník nej. spriateleného spoločenstva, najmä cirkevného: cirkew nechce, aby gegj dety wssecky (knihy Nového Zákona) slissali (WO 1670); dieťací [de-, di-, dite-], dieťatský [dítet-], dieťacný [de-], dieťatný [de-] príd k 1: nykdy zadneho detyaczieho mordu neuczinila (TURIEC 1612); parta perlowa detyatnia (TRENČÍN 1646); ctiry pari čižiem muskich, tri detacznie (ZVOLEN 1679); kolisku ditetciy (JELŠAVA 1688); (Bože) djtkam samym deg ditetsku bazen (SR 17. st); nuosska dityacia (VELIČNÁ 1724); -tko [die-, de-, dit(i)at-, dit(i)et-] dem k 1: z prwssym muzom ditiatko mela (P. ĽUPČA 1558); postaw my cžloweka neb ditietko zde (RUŽOMBEROK 1576); dietiatku deset zlatych wyplatitj gest kazal (PREŠOV 1643); lwica naleznuce male detatko (MS 1758); mela ditatko porodit (LIPTOV 1776); pupa: ditetko (ML 1779)