diamant -u m.
1. najtvrdší nerast použ. v čírom stave ako vzácny drahokam; umelo vyrobený sa používa na opracovanie tvrdých látok: lesk d-u
2. nástroj s úlomkom diamantu na rezanie skla;
diamantový príd.: d. prsteň, d. vrták; d-á svadba 60. výročie sobáša a jeho oslava
diamant [d-] -tu pl. N -ty I -tmi m.
diamant [d-] -tu pl. N -ty m. ⟨strlat. ‹ gr.⟩ 1. miner. ▶ najtvrdší, lesklý a priehľadný nerast, čistý kryštalický uhlík: ťažba diamantov 2. ▶ najvzácnejší a najdrahší drahokam (brúsený sa najčastejšie používa v šperkárstve pod názvom briliant): šestnásťkarátový d.; šperk vykladaný diamantmi; koruna zdobená diamantmi; burza diamantov; vsadiť d. 3. ▶ nástroj používaný na rezanie skla: rytie okien diamantom; Čoskoro som sa naučil narábať s kliešťami, ba aj s gitom a diamantom. [J. Poničan] 4. ▶ umelo vyrobený materiál používaný na opracovávanie veľmi tvrdých látok: priemyselný, syntetický d. 5. polygr. ▶ tlačiarenské písmo veľkosti 4 typografických bodov (1, 5 mm) 6. hovor. ▶ niečo veľmi čisté, cenné (obyč. o charaktere niekoho, niečoho, o ľudských vlastnostiach a pod.), vzácnosť, poklad: deti sú naše diamanty; Vybrať zo surového kusa života diamant pravdy, peknú myšlienku. [Vč 1975]; Keď Jožo povedal kone, človek priam cítil, že je to medzi jeho slovami najčistejší diamant. [E. Dzvoník] ◘ fraz. tvrdý ako diamant veľmi; žiariť/trblietať sa ako diamant veľmi
diamant -u m. ‹l < g›
1. miner. vzácny kockový nerast najvyššej tvrdosti, obyčajne číry, používaný ako drahokam al. na rezanie, vŕtanie a pod.
2. rem. nástroj s jeho odštiepkom na rezanie skla
3. polygr. stupeň veľkosti tlačiarenského písma (4 body = 1,504 mm);
diamantový príd. d. šperk: pren. d-á svadba šesťdesiate výročie svadby; jeho oslava; d-á burza na ktorej sa obchoduje predovšetkým s opracovanými diamantmi; tech. d. bort diamantový prášok používaný ako brúsivo; d-é (obrábacie) nástroje;
diamantovo prísl.: d. lesklý
diamant najtvrdší nerast používaný v čírom stave ako drahokam: lesk diamantu • briliant (brúsený diamant)
diamant [vysl. dya-], -u m.
1. najvzácnejší a najtvrdší drahokam vysokého lesku: brúsený d.; tech. sklenársky d. nástroj na rezanie skla; pren. Preturuša — to ti je perla, hviezda, diamant, skvost! (Kuk.) žena vzácnych vlastností
● čierne d-y uhlie;
2. typ. druh najmenšieho písma;
diamantový príd.
1. vyhotovený z diamantov, zdobený diamantmi: d. prsteň, d-á ihla;
2. majúci vlastnosti diamantu, podobný diamantu: d. lesk
● d-á svadba šesťdesiate výročie svadby;
3. obsahujúci diamanty: d-é bane, d-á oblasť
ďámant p. diamant
dejmant p. diamant
diamant m. (ďiamant, ďámant, ďejmant) 1. pomôcka na rezanie skla: Pri zasklievaní zme sklo rezaľi ďiamantom (Pukanec LVI); Sklenári kušťičkom dijamantu režu tabulové sklo (Bánovce n. Bebr.); Každi blaňar ma dijamant a z ňim kra sklo (V. Slivník SAB); ďejmant (Mur. Huta REV) 2. zried. cennosť, poklad: To dziavše je mojim dijamantom (Kameňany REV); dijamant (Bobrovec LM, Koniarovce TOP)
diamant [dia-, die-, dé-] m gr/fr najvzácnejší a najtvrdší drahokam: geden prstynek koncžytý, démant w nyem; cžesky diamant čerweny český granát (TRENČÍN 1613 E; 1646); prstenek zlatj, w kterem ge diemant (ORLOVÉ 1694); falessny diamant (MS 1758) nepravý; pren nežné oslovenie osoby: má vprimná grofka, drahý mug diamante (SRo 1766) F. pannenstwi gak diamant swíťi (GV 1755); -ový príd: (prstene) diemantowe (PRAZNOV 1630); prstienek z kamienkom diamantowym (TRENČÍN 1646); po stupnich djamantowich na zamek gest prissel (PoP 1723-24); -ík, -ek dem: dyamantik w papyrku (PRAZNOV 1630); zlaty prstyenek z dyemantiky (BECKOV 1729); mezy kterima (kameňmi) ten hegyes diamantek poniewacs k druhim kamenom do toho nyakrawalo, konczity sucze, se nessikowal (ČACHTICE 1736 E)