Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

diabol -bla m. nadprirodzená bytosť ako stelesnenie zla, zlý duch, čert, satan: pokušenie d-a;

pren. d. v ľudskej podobe zlý človek

● expr.: zlý ako d. veľmi; báť sa niekoho ako d-a veľmi; ísť, letieť, robiť ako d. rýchlo, intenzívne; akoby ho bol d. posadol, akoby bol d. doň vošiel rozzúril sa; byť, vystrájať ako d-om posadnutý zúriť; zvolávať všetkých čertov-d-ov preklínať; vyháňať čerta d-om pôsobiť na zlé zlým; čert ako d. všetko jedno; čert alebo d., čert-d. ktokoľvek; pokúšať d-a, d-ovi podávať ruku vystavovať sa nebezpečenstvu; čert, d. mu to pošepkal, našepkal, pošepol dostal zlú myšlienku; mať d-a v tele byť a) zlý b) temperamentný; d-om podšitý prefíkaný; pochodiť čertov-d-ov mnohých (a bezvýsledne);

diabolský príd.

1. k diabol: d-é pokušenie; d-á maska; expr. zlý, zlomyseľný: d. plán, d-á myšlienka

2. expr. prudký, divý: d-á vášeň; d. tanec;

diabolsky prísl.: d. sa zasmiať;

diablik -a mn. -ci/-ky m. zdrob.: začal ho pokúšať d.

diabol -bla pl. N -bli m. ⟨gr.⟩ 1. bibl. ▶ nadprirodzená stvorená bytosť, padlý anjel, pôvodca zla, zlý duch, protivník Boha a jeho plánu spásy, zvodca človeka; syn. satan, démon; op. anjel: d. ho pokúša; zvíťaziť nad diablom; Bože môj, diabol na mňa dýchol. [R. Sloboda]; Právnici ho poburovali. Bol presvedčený, že toto povolanie núti slúžiť aj diablovi. [Z. Gabriel]; U nás sa diabol spodobuje do človeka, je našepkávačom, pokušiteľom, ohováračom či odporcom. [LT 1998]; cirk. vyháňať diabla pomáhať postihnutému zbaviť sa zlého ducha
2. expr. ▶ človek s mnohými výraznými, obyč. zápornými vlastnosťami, veľmi priebojný, silný, prefíkaný a pod. (často v nadávkach); syn. čert: učinený d.; chladnokrvný d.; Bol to diabol, pašerák prvej triedy. [L. Ballek]; Nemôžem vidieť kostol, ani toho starého diabla vo farárskej kutni. [V. Švenková]; Ingam sa zvyčajne zmohol len na poznámku: Ty si diabol! [P. Andruška]
3. hovor. expr. ▶ (ako súčasť nadávok a zahrešení) vyjadruje hnev, nesúhlas, vyhrážanie: d. diabolský!; Čo do diabla v tej kotrbe nosíš? Alebo ju máš na parádu? [J. Papp]; Vraj hodváb prepúšťa vzduch. Diabla starého. [M. Zimková]; Na pálenku som sa hneval. Tá mi otca zabila. Bodaj ňou bol diabol v pekle oheň hasil! [L. Ťažký]
◘ fraz. ísť/letieť/robiť/jazdiť ako diabol a) intenzívne b) veľmi rýchlo; smeje/rehlí sa ako diabol škaredo, nepríjemne; zlý/zlostný/žiarlivý ako diabol veľmi; akoby bol [sám] diabol doň vošiel/vstúpil al. akoby ho bol diabol posadol náhle, bez predchádzajúceho varovania sa veľmi rozzúril; byť/vystrájať ako diablom posadnutý veľmi (často až nepochopiteľne) zúriť; čert alebo diabol ktokoľvek, hocikto; čert ako diabol všetko jedno; diabol to vezmi/ber na tom nezáleží; diabol mu to pošepol/pošepkal/našepkal podľahol zlej, nesprávnej intuícii, zlému vnuknutiu; diabol v ľudskej podobe al. stelesnený diabol zlý, nebezpečný človek; hrať poker s diablom pohybovať sa na nebezpečnej pôde, byť v nebezpečenstve, riskovať; [je to] dielo diabla nešťastie prinášajúca záležitosť, vec; nepokúšaj diabla! nevystavuj sa (zbytočne) nebezpečenstvu; chodiť od čerta k diablovi a) byť všade b) navštíviť mnohých (niekedy bezvýsledne); pokúšať diabla al. diablovi ruku podávať vystavovať sa nebezpečenstvu; posielať niekoho od čerta k diablovi zbytočne niekoho preháňať, často v snahe zbaviť sa ho; upísať/oddať sa diablovi celkom podľahnúť niekomu, niečomu; s čertom líha, s diablom vstáva a) je zlý b) ustavične nadáva; vyháňať čerta diablom odstraňovať jedno zlo druhým
▷ diablik² -ka pl. N -ici/-iky A -kov/-ky m. zdrob. expr. k 2, 3: milý d.; Poď sem, maličký. Jazdíš ako diablik. [L. Ballek]; Diablik akýsi! [I. Habaj]; Mám ťa rada, ani neviem prečo, ty diablik, - povedala odrazu Neda. [L. Mináčová]; diablisko -ka pl. N -ká G -lisk s. i pl. N -kovia G -kov m.: d. staré!

diabol [ďia-] -bla m. ‹l < g›

1. náb. nadprirodzená bytosť nepriateľská človeku, v úlohe pokušiteľa a zvodcu, zosobnené zlo, pôvodne protivník, odporca Boha, satan

2. expr. živý, divý, zlý človek: hotový d.;

diabolský príd.; d-é zvody; expr. d. vynález zlý, zlovestný; d-á radosť zlomyseľná; d-á jazda rýchla, divá;

diabolsky prísl.: d. sa zasmiať

diabol, -bla m.

1. podľa cirkevného a náboženského učenia zlá nadprirodzená bytosť, zosobnenie zla, nepriateľ človeka, zlý duch, čert, satan: zapredať sa, slúžiť d-ovi; d-om posadnutý; cirk. vyháňať d-a zbavovať zlého ducha; často v prirovnaniach, vo zvratoch, v porekadlách a prísloviach: zlý ako d. (o človeku) veľmi; čert ako d. oboje je rovnako zlé; vyháňať čerta d-om vhodne, primerane voleným prostriedkom, zlé zlým; kde d. nemôže, tam pošle babu (prísl.); báť sa niečoho ako d-a veľmi; bojí sa toho ako d. svätenej vody veľmi; s čertom líha, s d-om vstáva ustavične kľaje;

pren. o človeku veľmi zlých vlastností, o zlom, zlomyseľnom, zlostnom, krutom človeku: d. v ľudskej, v ženskej podobe;

2. hovor. označuje niekoho al. niečo neurčitého: čert alebo d. ktokoľvek; ký d., kýho d-a kto, čo, koho, čo; čert-diabol, čertadiabla bohviekto, ktoviečo, kdekto, kdečo, všelikto, všeličo: Vyhútali ešte i daň zo psov, daň od mäsa, za hájnika, čertadiabla, a vraj bude nám lepšie. (Tim.)

3. hovor. v niektorých spojeniach vyjadruje rozhorčenie al. kliatie: kýho d-a! čo, čože; d. to vezmi, vzal; do d-a;

diabolský príd. charakteristický pre diabla; zlý, zlomyseľný, krutý: d. smiech, úsmev; d-á maska; d. skutok, d. plán;

diabolsky prísl.: d. sa škeriť;

diabolstvo, -a str.

1. diabolské vlastnosti;

2. posadnutosť diablom: mať d. (Ráz.);

diablik, -a, mn. č. -ci/-ky m. zdrob.

1. malý diabol;

2. fam. živé, veselé, neposedné, nezbedné, samopašné dieťa;

diabliček, -čka, mn. č. -čkovia m. zdrob. expr.;

diablisko, -a str. i m. zvel.

(jeden) diabol; (bez) diabla; (k) diablovi; (vidím) diabla; (ó) diabol!; (o) diablovi; (s) diablom;

(traja) diabli; (bez) diablov; (k) diablom; (vidím) diablov; (ó) diabli!; (o) diabloch; (s) diablami;