Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dezert -u m. zákusok: ovocný d.;

dezertný príd.: d-á súprava; d-é víno vyrobené z hroznového s pridaním cukru a liehu

dezert [d-] -tu pl. N -ty I -tmi m.

dezert [d-] -tu pl. N -ty m. ⟨fr.⟩ ▶ pokrm ukončujúci jedlo, obyč. múčnik, ovocie a pod.; zákusok: nízkokalorické dezerty; čučoriedkový, jablkový d.; nugatový d.; čerstvé ovocie ako d.; objednať si d. ku káve ▷ dezertík -ka pl. N -ky m. zdrob.: dať si malý d. po obede

dezert -u m. ‹f› pokrm zakončujúci jedlo, najmä sladké pečivo, ovocie, syr; zákusok vôbec: oblátkový d.;

dezertný príd.: d. tanierik, príbor používaný na dezert; potrav. d. syr mäkký syr zrejúci od povrchu a majúci osobitnú chuť; d-é víno do ktorého bolo treba pridať alkohol al. cukor

dezert, -u m. zákusok, pochúťka, maškrta, sladkosť: ovocný d.;

dezertný príd. lahôdkový, pochúťkový, jemný: d. syr, d-á čokoláda, d-é víno, hrozno;

dezertový príd.: d. príbor

dezert m. (dezer) zried. nov. maškrta: Nakupice čokoladi, piškoti, vecka toti dezere! (Sobrance)