deväť, m. živ. i deviati -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 9: d. rokov; d. žiakov, d-i žiaci
deväť deviatich (v matematike) i neskl., deviati čísl. základná
deväťkrát, deväť ráz čísl. násobná príslovková
deväť deviatich (v matematike) i neskl., mužský živ. N i deviati čísl. základná ▶ vyjadruje číslo a počet 9: mať, vychovať d. detí; získať d. bodov z desiatich; natočiť d. dielov rodinného seriálu; Vláda preskúmala deväť variantov riešenia. [Pd 1995]; Prišiel aj majster Staško a mysľou mi preblesklo: Zahvizdnem, nech sa zatrasie deväť kostolov. [A. Bednár]
deväťkrát, deväť ráz čísl. násobná príslovková ▶ vyjadruje opakovanosť al. násobenosť deja, stavu, vlastnosti číslom 9: d. dlhší, širší; d. starší; d. trestaný recidivista; stať sa d. majstrom republiky; domáci počas sezóny deväť ráz remizovali; Národná rada zasadala deväťkrát za rok. [Pc 1995]
deväťkrát i deväť ráz čísl. nás. k deväť
deväť (m. živ. i deviati), deviatich čísl. zákl. pre číslo 9: d. rokov, d. hodín
deväť ráz p. deväťkrát
deväť čísl. zákl. 1. csl označuje počet 9: Ďeveď dňi zmo robili (Betliar ROŽ); Ňeviež narátaď do ďeväťi? (Čičmany ŽIL); A hľeba zme pekľi ošem i dzevec, vitrimaľi nam tidzeň (Kokšov-Bakša KOŠ) 2. v dvojslovnom názve rastliny: ďeväč vrškó (Sirk REV) - bot. ľubovník (Hypericum)
deväť [-äť/-ec, -at, -iať/-ac] čísl zákl pre číslo 9: dietie w dewiti letech (ŽK 1473); ma platiti od dworu dewet quentt. (P. ĽUPČA 1512); kolomaze za dzewec zlatich (ŠEMŠA 1580 E); rukawczow bielenych dewat (TRENČÍN 1646); zlatich dewac (PODVAŽIE 1759); na devec kboly luky (ŠIROKÉ 1774 LP) L. teš som choval deviat razov rybare (LISKOVÁ 16. st LP) deväťkrát