deti nedospelí ľudia asi do 15. roku odkázaní na opateru dospelých: film pre deti • expr.: detičky • deťúrence • detváky: sused má dve pekné detičky, deťúrence • zvel. detiská (obyč. trocha pejor. o neposlušných a pod. deťoch): detiská vykrikujú na chodcov • hypok. deťušky (Vajanský) • expr. drobizg: opatrovať drobizg • pren. expr. ratolesti: dávať svojim ratolestiam všetko
deti p. dieťa
dieťa [die-, dé-, dí-], pl deti s 1. ľudské mláďa; nedospelý človek (obyč. do 15. roku): (otec) then echtel semy od swich dety zlobodil (JELŠAVA 1572 E); krstene-li gest dijte? (RS 1625); čuo jej matka s takowým ditem robila (S. ĽUPČA 1732 CM); swoge dyetya kupala (KRUPINA 1741); z maljm detatom (P. ĽUPČA 1763) F. o ženie, ktera dietie nese (ŽK 1473) je ťarchavá; od padnutya geg dietya odisslo (ORAVA 1740) potratila; abortum pati: plod, djtě stratiti (WU 1750) mať potrat 2. priamy potomok (bez zreteľa na pohlavie a vek): su dobrich dieti spolu dobily (ŽK 1457); ta wecz nema byti zrussena ani od pritely ani od dety (P. ĽUPČA 1551); cztwrtinu zanechawa swogmu detatu (ŽIAR n. H. 1664) L. o erbownich dietech (ŽK 1473) o dedičoch; vlasne deti nemohu zostat pri nas (LISKOVÁ 16. st) splodené v manželstve, zákonité; Gregor gemv wodlowal w plnomocnosť y geho ďetnjm ďeťem (BÁTOVCE 1608) potomkom; adoptativus: za djta wzaty (KS 1763) adoptovaný; z d-í na d-í šlo, prechádzalo dedilo sa: z deti na deti aby prechaczelo (L. TRNOVEC 1571); aby z dety na dety sslo wssecka tato wec (SLIAČE 1619); x. práv cudzoložné, neúctivé d. splodené mimo manželstva, nemanželské: cizolozne dite (ML 1779); (slobodná žena) swe neuctiwe dite zamordowala (PREŠOV 1786) 3. príslušník nej. spriateleného spoločenstva, najmä cirkevného: cirkew nechce, aby gegj dety wssecky (knihy Nového Zákona) slissali (WO 1670); dieťací [de-, di-, dite-], dieťatský [dítet-], dieťacný [de-], dieťatný [de-] príd k 1: nykdy zadneho detyaczieho mordu neuczinila (TURIEC 1612); parta perlowa detyatnia (TRENČÍN 1646); ctiry pari čižiem muskich, tri detacznie (ZVOLEN 1679); kolisku ditetciy (JELŠAVA 1688); (Bože) djtkam samym deg ditetsku bazen (SR 17. st); nuosska dityacia (VELIČNÁ 1724); -tko [die-, de-, dit(i)at-, dit(i)et-] dem k 1: z prwssym muzom ditiatko mela (P. ĽUPČA 1558); postaw my cžloweka neb ditietko zde (RUŽOMBEROK 1576); dietiatku deset zlatych wyplatitj gest kazal (PREŠOV 1643); lwica naleznuce male detatko (MS 1758); mela ditatko porodit (LIPTOV 1776); pupa: ditetko (ML 1779)