desný príd.
1. desivý, strašný, hrozivý: d. sen, výkrik
2. hovor. expr. ohromný, veľký: d-á búrka;
desne prísl.: d. vyzerať; d. plakať
desne prísl.
desne prísl. 1. ▶ vzbudzujúc nepríjemný dojem, strach, hrôzu; syn. hrozivo, desivo: po zemetrasení vyzeralo mesto d.; Darmo, ja nie som normálna, starosť o všedný život desne pôsobí na mňa. [P. Štrelinger] 2. hovor. expr. ▶ presahujúc zvyčajnú mieru al. intenzitu, veľmi; syn. ukrutánsky: vonku d. prší; obraz sa mu d. páčil; d. sa ponáša na otca; Už štvrtý deň ma desne bolí hlava. [J. Johanides]; Desne sa mi chce piť, - povedal na ulici, vystrašene hľadiac na nebo. [P. Karvaš]
desný príd. naháňajúci strach, hrôzu, strašný, hrozný, úžasný: d. pohľad, d. sen, d. výkrik;
desne prísl.;
desnosť, -ti ž.