depozitár1 -a mn. N -i m. (depozitárka -y ž.) ‹l› odb. kto prevzal vec do úschovy, uschovávateľ
depozitár2 -a mn. N -e m. ‹l›
1. inštitúcia, ktorá prijíma do úschovy hnuteľné veci (šperky, peniaze, cenné papiere)
2. verejnosti neprístupný priestor na ukladanie kníh, zbierkových predmetov a pod.: knižničný, múzejný d.; d. Slovenskej národnej galérie
(jeden) depozitár; (bez) depozitára; (k) depozitárovi; (vidím) depozitára; (ó) depozitár!; (o) depozitárovi; (s) depozitárom;
(dvaja) depozitári; (bez) depozitárov; (k) depozitárom; (vidím) depozitárov; (ó) depozitári!; (o) depozitároch; (s) depozitármi;