dennodenný príd. expr. každodenný, denný: d. zhon;
dennodenne prísl.
dennodenne prísl. 1. ▶ každý deň; syn. denne, každodenne: chodiť d. do práce; d. cvikať; trénovať d.; d. odprevádzať dieťa do školy; hľadať prácu d.; d. zabezpečovať chod domácnosti; Dennodenne sledoval z vlaku okolitú krajinu. [Sme 1995]; Bol statkár, nie veľký, iba stredný; taký, čo sa dennodenne zúčastňoval na robote okolo gazdovstva, dozeral a riadil. [V. Mináč] 2. ▶ príznačne, typicky pre pravidelné opakovanie; syn. často, obyčajne, zvyčajne: d. tvrdo pracovať; d. sa o niečom presviedčať; byť d. svedkom ľudského utrpenia; d. prichádzať do styku s verejnosťou; byť d. vystavený nebezpečenstvu; d. niekomu niečo opakovať; d. pozorovať prírodu
denne každý deň • dennodenne • každodenne: denne, dennodenne cvičí pri otvorenom obloku; každodenne dochádza do práce autom • deň čo deň: deň čo deň prichádza neskoro domov
dennodenne p. denne
dennodenný príd. expr. každodenný, denný: d-á robota (Jes-á);
(jeden) dennodenný; (bez) dennodenného; (k) dennodennému; (vidím) dennodenného; (ó) dennodenný!; (o) dennodennom; (s) dennodenným;
(dvaja) dennodenní; (bez) dennodenných; (k) dennodenným; (vidím) dennodenných; (ó) dennodenní!; (o) dennodenných; (s) dennodennými;
(jeden) dennodenný; (bez) dennodenného; (k) dennodennému; (vidím) dennodenný; (ó) dennodenný!; (o) dennodennom; (s) dennodenným;
(štyri) dennodenné; (bez) dennodenných; (k) dennodenným; (vidím) dennodenné; (ó) dennodenné!; (o) dennodenných; (s) dennodennými;
(jedna) dennodenná; (bez) dennodennej; (k) dennodennej; (vidím) dennodennú; (ó) dennodenná!; (o) dennodennej; (s) dennodennou;
(jedno) dennodenné; (bez) dennodenného; (k) dennodennému; (vidím) dennodenné; (ó) dennodenné!; (o) dennodennom; (s) dennodenným;