deň dňa L dni mn. dni dní m.
1. časová jednotka 24 hodín: týždeň má 7 dní; d. narodenia; prežiť (ťažký) d.; pracovný, sviatočný d.; Štedrý d. 24. december; D. matiek
2. čas od rána do večera, op. noc: slnečný, teplý d.; vo dne za svetla; dobrý d.! pozdrav
3. obyč. mn. časy, obdobie: vojnové dni; naše dni súčasnosť; je to úloha dňa veľmi aktuálna
● za bieleho dňa cez deň; vo dne v noci stále; nemať dňa ani noci nemať nikdy pokoj; byť celý d. na nohách; d. čo d. a) stále b) čoraz (väčšmi); zo dňa na d. a) zrazu b) čoraz (väčšmi); → žiť zo dňa na d.; aj → zajtra je d.; → nechváľ d. pred večerom; (u)robiť si z niekoho, z niečoho dobrý d. (u)robiť si posmech, žart(y); jeho dni sú spočítané umrie; expr.: (až) do → súdneho dňa; ani do súdneho dňa nikdy; je tam (hotový) súdny d., ako súdny d., ako na súdnom dni zmätok;
denný príd.
1. k deň (význ. 1, 2): d. prírastok; d-é svetlo
2. každodenný: d-á tlač, predmety d-ej potreby
3. všedný, obyčajný, každodenný: d. život, d-é starosti
● je to na d-om poriadku bežné;
denne prísl. k denný (význ. 2): pracovať 8 hodín d.; d. cvičiť; d. sa presviedčať;
dňový príd. deň starý, jednodňový: d-é kurča;
dníček -čka m. zdrob. expr.