Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj ssn hssj

dengľavý príd. expr. slabý, neduživý, chudorľavý: tenké, d-é dievčatko; d-é ruky;

dengľavo prísl.;

dengľavosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dengľavý; dengľavo prísl.; dengľavosť ‑i ž.

dengľavý -vá -vé príd.

dengľavý -vá -vé príd. ⟨maď.⟩ 1. expr. ▶ (o ľuďoch) vyznačujúci sa slabosťou, neduživosťou; syn. cintľavý: dengľavá postava; dengľavý a chorobami zúbožený starec [E. Farkašová]; dengľaví koniari spod Álp [R. Sloboda]; Michal bol šťúply, po matke drobný a dengľavý. [P. Andruška]; Taký dengľavý mudrlant! [Ľ. Jurík]; Prevaľujúc sa po námornícky na dengľavých nohách, vyšiel za svojím starším druhom. [J. Jonáš]
2. hovor. expr. ▶ tenký, nevyvinutý: Odlomil dengľavý kukuričný klas. [B. Tinák]; Stále švitorili (húsatá) pri potoku, v jarkoch na ceste a zobkali dengľavé steblá. [J. Malina]; dengľavá slovenská dráma [Vč 1990] slabá, nevýrazná

dengľavý [ďe-] príd. expr. ‹maď› slabý, neduživý, chudorľavý: d-é ruky;

dengľavo prísl.;

dengľavosť -ti ž.

dengľavý p. slabý 1, útly 1, chorľavý


chorľavý ktorý má slabšie zdravie, ktorý býva často chorý • neduživý: chorľavé, neduživé dieťaexpr.: chudorľavýdengľavýcintľavý: byť chudorľavý, dengľavý, cintľavýkniž. nezdravistý: chorľavý, nezdravistý chlapecnár. chymražný

p. aj neduživý


neduživý trpiaci (dlhodobejšou) chorobou, náchylný na choroby; fyzicky slabo vyvinutý; svedčiaci o tom • chorľavýchudorľavý: neduživé, chorľavé, chudorľavé dieťa; neduživý, chorľavý výraz tváre; bez slnka vyrastú iba chudorľavé rastlinkyexpr.: dengľavýmľandravý: neduživé, dengľavé, mľandravé telokniž. nezdravistý: mať nezdravistý výzorslabýútlytenkýexpr. cintľavý (z hľadiska fyzickej stavby): neduživé, slabé jedince v prírode zahynú; chémia spôsobuje, že porast v lese je útly, tenký, cintľavýnár. chymražný


slabý 1. ktorý má málo fyzickej sily (op. silný): je slabá ako muchaneodolnýkrehký (ktorý nie je dostatočne fyzicky ani psychicky silný; ktorý nedokáže odolávať chorobe, väčšiemu zaťaženiu, zmenám a pod.): neodolný, krehký organizmuschabývetchý: iba duša chodí spávať do jeho chabého, vetchého telalek. astenickýmalátnyochabnutýoslabenýzoslabnutýzoslabenýoslabnutývysilený (telesne): astenický pacient; malátne, ochabnuté, oslabené, zoslabnuté, oslabnuté, vysilené dieťa nevládze chodiťchatrnýneduživýpodlomenýlabilný (slabý v dôsledku chorľavosti): chatrné, neduživé, podlomené, labilné zdravie; neduživý starecnevládnybezvládnynemohúciumdlenýumdletý (ktorý stratil silu): ležať nevládny, bezvládny, nemohúci v posteli; sedieť umdlený, umdletýháklivýchúlostivýcitlivý: je slabý, háklivý, chúlostivý, citlivý na žalúdokchymražnýexpr.: mľandravýdengľavýcintľavý: mľandravé svaly; dengľavé, cintľavé dieťavybiedený: popoháňal vybiedené koneexpr.: slabučkýslabunkýslabuškýslabulinkývetchučký (veľmi slabý) • prislabý (príliš slabý)

p. aj chudý

2. ktorý je nevyhovujúci, nedostačujúci z nejakého hľadiska (op. silný, veľký) • nedostatočnýnevyhovujúcinepostačujúci: predložiť iba slabé, nedostatočné dôkazy; slabé, nevyhovujúce, nepostačujúce ziskymalýneveľký (op. veľký, bohatý) • chabý: malá, neveľká úroda; chabý roknevýdatnýmizerný: nevýdatný, mizerný spánoknízkychatrnýbiednyskromný: nízka návštevnosť divadiel; chatrné, biedne príjmy; žiaci s biednymi, veľmi skromnými znalosťamipodpriemernýpodnormálny (slabší ako priemer): podpriemerný študent, výkonexpr. tenký: tenký obedskúpypriskúpy (príliš skúpy) • kniž. sporý: skúpe, sporé slnkobledýexpr.: úbohýpramizernýpren. expr. čajový (veľmi slabý): bledá nádej na víťazstvo; to sú úbohé, pramizerné výsledkyriedky: riedka polievkamatný: matné spomienky, matná predstava o budúcnostikrátkyderavýsklerotickýzábudlivý (o pamäti) • zlýprislabý (príliš slabý) • expr.: slabučkýslabuškýslabulinkýslabunký

3. ktorý má malú intenzitu (op. silný): slabý údertichýtlmenýpridusenýšepkavýšeptavýševelivýtenkýexpr. zadrhnutý (o hlase, zvuku): slabé, tiché, tlmené, pridusené stonanie; prevravela slabým, šepkavým, šeptavým, ševelivým, tenkým hlasombledýsvetlý (o farbe): bledý, svetlý modrý odtieňnevýraznýnejasnýnezreteľný: nevýrazné tóny, nejasné svetlo; slabý, nezreteľný spevnepatrnýnebadateľnýjemný: pery sa mu roztiahli do nepatrného, nebadateľného, jemného úsmevuchabýnepostrehnuteľnýnebadaný: chabé sneženie, nepostrehnuteľný, nebadaný záblesk na oblohelek. nitkovitý: slabý, nitkovitý pulzexpr. škamravýzried. mrkotný (o slabom svetle) • poet. mrivýprislabý (príliš slabý)

4. ktorý má málo predpokladaných schopností, želaných vlastností (o človeku; op. schopný, dobrý, kvalitný) • chabý: slabý, chabý žiakneschopnýzlý: neschopný, zlý odborníknetalentovanýneúspešnýneuznávaný: slabý, netalentovaný, neúspešný herec; neuznávaný umelecpren. expr. čajový: čajový spevák,prislabý

5. p. poddajný 2 6. p. útly 1, tenký 1, 3, chudý 7. p. bezmocný 1, 2 8. p. zlý 2


útly 1. vyznačujúci sa tenkými, drobnými, jemnými tvarmi, malými rozmermi (op. veľký, mohutný) • drobný: útla, drobná postavička mýlila v odhadovaní vekumalýtenkýštíhly: malá, tenká knižka; útle, tenké ženské ruky; tenký, štíhly driekslabý (telesne) • expr. dengľavý: na svoj vek je dieťa veľmi útle, slabé, dengľavésubtílnykrehký: mať subtílnu, krehkú telesnú konštrukciu; subtílne, krehké stvoreniejemnýnežný (výzorom): jemná, nežná tvár, briadkaexpr.: útlučkýútluškýútlunký

2. p. nedospelý

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dengľavý príd. expr. slabý, útly, chorľavý, citlivý: d. hlas, d-á žena, d-é decko, d-é telo, d-é zdravie;

dengľavo prísl.;

dengľavosť, -ti ž.

dengľavý i denglivý príd. (gengľavi, gengliví, gingľavi) or, gem, zsl, vsl expr. slabý, útly, chorľavý: Takie ďengľavie bučke (Prochot NB); Veľmi je gengľäví, hňeď ochorie (Kokava n. Rim. RS); Akva genglivá to kurä! (Rybník REV); Je to ďenglaví chlapec, do roboti nesúci (Bánovce n. Bebr.); Prečo sadzíš takú ďenglavú priesadu? (Bošáca TRČ); Máš ruki denglavé, šecko ti z nich padá (Brestovec MYJ); Dzeci maju take dengľive, ľem sama skura a kosc (Letanovce SNV); Take gingľave toto dzecko, ľedvo na nohach stoji (Dl. Lúka BAR); dengľavo prísl.: Tag genglivo chodzi (Niž. Kamenica KOŠ)


dengľavý i denglivý príd. stek, jtrenč, myj, spiš expr. slabý, útly, chorľavý: Takie ďengľavie bučke (Prochot NB); Je to ďenglaví chlapec, do roboti nesúci (Bánovce n. Bebr.); Prečo sadzíš takú ďenglavú priesadu? (Bošáca TRČ); Máš ruki denglavé, šecko ti z nich padá (Brestovec MYJ); Dzeci maju take dengľive, ľem sama skura a kosc (Letanovce SNV)

dengľavý, denglivý [-gľ-, -kľ-] príd maď
1. slabý, útly, chúlostivý, cintľavý: denglawe gsau wczelj, zwlasst když witr sem y tam ge zanese (BV 1652); Dawidek denklawy na potikani yssgel z Goliatem (MS 1758)
2. hanblivý: (panna) z ďenglawú uctiwosťú odtahowala seba (BlR 18. st)
3. opatrný, starostlivý: po dluchssjm mlčenj dengliwau reči promluwil (PT 1796); když to denglawe chowani a paseňi tela tweho ňe ginssy koňec muže miti, gediňe aby w hrobe čerwicy pokrm mohly miťi (CDu 18. st); -o, -e prísl k 1: pán swym čase služebnika protiwneho skusy, gestli ho denglawo chowa (GV 1755); barwa tela byla čerstwegssy nežly denglawe wichowanjch (VP 1764); k 3: bolawe rany na ťele denglawo mastime (GV 1755); s takowjmj (ľuďmi) prjlis dengliwe a opatrne zachazeti slussj (PT 1796); (diabol) se do kolibkj wlozil, kdessto denglawe, lahodne za dluhj cas bil chowanj (Káz 18. st); -osť ž
1. slabosť, cintľavosť: pro slabost a denklawost weku (SQ 1781); gesste predce wiňjmagjc weku ďengliwost, nic k pracowitosti gjm (starcom) ňechibj (PT 1796); tela hrjssneho denkliwost (SJ 18. st)
2. starostlivosť: gim wuly a ďenglawost nechawagu (RW 1702)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu