delta1 -y ž. i s. (neskl.) ‹g < semit›
1. písmeno gréc. abecedy δ zodpovedajúce slov. d, používané aj na označenie štvrtého miesta, oddielu a pod. v nejakom rade, poradí, v matematike na označenie uhla a i.
2. fyz. označuje žiarenie tvorené elektrónmi, ktoré boli uvoľnené ionizáciou a sú schopné ďalej ionizovať: žiarenie d.
3. odb. majúci tvar gréc. písmena Δ: d. krídlo nosná plocha nadzvukového lietadla, trojuholníkové krídlo;
deltový1 príd.: anat. d. sval trojuholníkový sval na ramene
delta2 -y ž. ‹g < semit› geogr. typ ústia rieky do jazera al. mora tvorený plochým náplavovým kužeľom trojuholníkového tvaru (ako gréc. veľké písmeno Δ);
deltový2 príd.: d-á oblasť oblasť delty; d-é sedimenty