Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

delta -y delt ž.

1. i neskl. s. názov hlásky a písmena d v gréc. abecede (δ, Δ); znak 4. miesta v poradí: uhol d., δ; fyz. lúče d., δ; d., δ lúče

2. rozvetvené vyústenie rieky: d. Dunaja

delta [d-] -ty delt ž. ⟨gr. ‹ semit.⟩ 1. i neskl. s. ▶ názov hlásky a písmena +delta+, +Delta+ označujúceho v gréckej abecede písmeno d; štvrté miesto v poradí, obyč. pri rozlišovaní javov rovnakého typu; označenie uhla v matematike: uhol +delta+; chem., hut. d. kov kompozícia mosadze s prídavkom mangánu (odolávajúca účinkom morskej vody); astron. Delta Akvarida meteor patriaci k meteorickému roju Delta Akvaríd
2. ▶ ústie rieky v tvare trojuholníka rozvetvené na niekoľko ramien: vnútrozemská d.; nílska d.; d. Dunaja; výbehové, výplňové delty; rozloha delty; rýchlosť rastu delty

delta¹ -y ž. i s. (neskl.) ‹g < semit›

1. písmeno gréc. abecedy δ zodpovedajúce slov. d, používané aj na označenie štvrtého miesta, oddielu a pod. v nejakom rade, poradí, v matematike na označenie uhla a i.

2. fyz. označuje žiarenie tvorené elektrónmi, ktoré boli uvoľnené ionizáciou a sú schopné ďalej ionizovať: žiarenie d.

3. odb. majúci tvar gréc. písmena Δ: d. krídlo nosná plocha nadzvukového lietadla, trojuholníkové krídlo;

deltový¹ príd.: anat. d. sval trojuholníkový sval na ramene

delta² -y ž. ‹g < semit› geogr. typ ústia rieky do jazera al. mora tvorený plochým náplavovým kužeľom trojuholníkového tvaru (ako gréc. veľké písmeno Δ);

deltový² príd.: d-á oblasť oblasť delty; d-é sedimenty

delta, -y, delt ž.

1. štvrté písmeno gréckej abecedy (δ); fyz. lúče delta, delta lúče (δ lúče) jeden z druhov rádioaktívneho žiarenia;

2. geogr. ústie rieky rozdelené na niekoľko ramien v podobe trojuholníka: d. rieky Nílu, d. Volgy;

deltový príd.: d. náplav

(jedna) delta; (bez) delty; (k) delte; (vidím) deltu; (ó) delta!; (o) delte; (s) deltou;

(dve) delty; (bez) delt; (k) deltám; (vidím) delty; (ó) delty!; (o) deltách; (s) deltami;