Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

deliť -ľ! nedok.

1. členiť na diely, časti, rozdeľovať: d. slovo na slabiky, d. niečo na dve polovice

2. triediť, roztrieďovať: d. ľudí podľa rasy, d. výrobky na skupiny

3. rozdávať, rozdeľovať (na rozlič. miesta): d. dary deťom, d. si korisť medzi sebou

4. tvoriť hranicu, oddeľovať, rozdeľovať: rieka d-í štáty, roky nás d-ia od detstva

5. mat. vypočítavať delením, op. násobiť: d. dvanásť troma; dvanásť d-ené troma

// deliť sa

1. členiť sa na diely, časti, rozdeľovať sa: pozemky sa d-li na úzke pásy; bunka sa d-í

2. zahŕňať ako svoje časti, zložky, členiť sa: piesne sa d-ia na lyrické a epické; kraje sa d-ia na okresy

3. rozdeľovať si niečo s niekým; mať účasť, podiel na niečom: d. sa s kamarátom o chlieb, o radosť

4. zastaráv. byť rozdielny, odlišovať sa, líšiť sa: národy sa od seba d-ia tradíciou, zvykmi

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
deliť ‑í ‑ia ‑ľ! nedok.; deliť sa

deliť -lí -lia deľ! -lil -liac -liaci -lený -lenie nedok.


deliť sa -lí sa -lia sa deľ sa! -lil sa -liac sa -liaci sa -lenie sa nedok.

delenie -ia s. 1. ▶ rozoberanie na jednotlivé časti, diely; syn. rozdeľovanie: d. pozemkov; d. verša na strofy; d. slov; d. poštových zásielok; Keď starí zomreli a prišlo na delenie, otec sa so švagrom nepohodol a švagor Paľo to dal na súd. [R. Sloboda]
2. mat. ▶ zmenšovanie delenca toľkokrát, koľkokrát udáva deliteľ, vypočítavanie podielu; op. násobenie: preberať d.; dať písomku z delenia
3. biol. ▶ spôsob rozmnožovania buniek: priame, nepriame d.; d. baktérií; vegetatívne d. materskej rastliny
4. tech. ▶ vyznačenie rovnakých vzdialeností (v dĺžkovej miere): páka s centimetrovým, s decimetrovým delením; d. ozubeného kolesa; d. kruhu
▷ ↗ i deliť


deliť -lí -lia deľ! -lil -liac -liaci -lený -lenie nedok. 1. (čo) ▶ členiť, rozčleňovať istý celok na jednotlivé diely, zložky, rozoberať na časti: d. pozemok na parcely; d. slová na slabiky; d. pomaranč na jednotlivé mesiačiky; Hodiny tikajú, delia čas na minúty. [M. Urban]; Vojaci sa rozchádzajú, zachrípnutý stotník delí rotu na skupiny. [L. Ťažký]; Ľudská ruka nedelila, nekrájala, netvárnila túto krajinu, nedala jej ľudskú podobu. [D. Tatarka]
2. (koho, čo (podľa čoho)) ▶ rozdeľovať, usporadúvať podľa istých kritérií, zaraďovať do príslušnej rovnorodej skupiny; syn. triediť, roztrieďovať: d. jablká podľa veľkosti; d. tovar podľa kvality; d. žiakov podľa abecedy; d. športovcov podľa výkonnosti; d. ľudí na dobrých a zlých
3. (čo (komu/medzi kým); ø) ▶ oddeľovať z väčšieho celku a dávať viacerým ľuďom al. inštitúciám (obyč. podľa istých kritérií); syn. rozdeľovať, prideľovať, rozdávať: d. štátne pozemky; d. majetok deťom; d. si korisť medzi sebou; Prečo si jedlo nedelíte? Variť si môžete v jednom hrnci, ale potom si jedlo spravodlivo rozdeľte. [Ľ. Zúbek]; Nechaj tak, povedal raz Filopko, i tak polovicu rozfrckáš a nedelíš rovnako. Jednej veľa, druhej nič. [K. Jarunková]
4. (koho, čo (od čoho)) ▶ tvoriť priestorovú al. časovú hranicu; syn. oddeľovať: rieka delí dva štáty; od najbližšej dediny ich delil úzky lesík; hala delí detskú izbu od obývačky; plot delí pozemok od cesty; Jedenásť sekúnd ju delí od bronzovej medaily. [NP 1982]
5. mat. (čo; čím; ø) ▶ určovať, koľkokrát je deliteľ obsiahnutý v delenci; vypočítavať delením; op. násobiť: d. dvadsať desiatimi; osem delené dvoma; d. celými, desatinnými číslami
fraz. delia ich [od seba] svety a) sú od seba veľmi ďaleko b) nerozumejú si, sú si cudzí; iba krok ho delil od smrti hrozilo mu smrteľné nebezpečenstvo
opak. delievať -va -vajú -val; dok. k 1 – 3rozdeliť, k 5vydeliť


deliť sa -lí sa -lia sa deľ sa! -lil sa -liac sa -liaci sa -lenie sa nedok. 1. (na čo; ø) ▶ členiť sa, rozčleňovať sa na jednotlivé časti, diely: polia sa delia na užšie tably; dedina sa delí na horný a dolný koniec; kraje sa delia na okresy; pri ústí sa rieka delí na niekoľko tokov a vytvára deltu; A takisto ich ríša sa delila, rozpadala alebo zanikala. [D. Tatarka]; Ostatní hostia si nabrali na taniere všakovaké dobroty a delili sa na stále vyhranenejšie krúžky. [E. B. Štefan]
2. (na čo, na koho) ▶ na základe istých kritérií sa zaraďovať do príslušnej rovnorodej skupiny; syn. triediť sa: piesne sa delia na lyrické a epické; právo sa delí na trestné, ústavné, procesné a iné právo; Ďalej spisovatelia sa delili [násilne triedili] na partajných a bezpartajných, pričom všetko stranícke bolo dobré a všetko nestranícke zlé. [F. Hečko]
3. ((s kým) o čo) ▶ brať si istú časť niečoho; rozdeľovať sa s niekým: d. sa o javisko; d. sa o zisk; d. sa so sestrou o izbu; brat sa delí o záhradu so švagrom; Daniel stále hľadal Martinu, lebo sa s ňou chcel deliť o nové zážitky. [R. Sloboda]; Ani ma neobliekaš, ani sa so mnou o starosti nedelíš. [D. Tatarka]; Čo na tom, že sú z jednej doliny, že pozná jeho sestru a že sa tri týždne delili o chlieb a cigarety. [R. Jašík]
opak. delievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. k 3podeliť sa

členiť rozdeľovať na úseky, odseky • deliťrozčleňovaťrozdeľovať: autor členil, rozčleňoval román na tri samostatné časti; intonačne, rytmicky nesprávne členil, delil vetyfrázovať (o hudbe, reči) • článkovať (deliť na články, časti) • lingv. artikulovať (členiť hlásky)


deliť 1. rozoberať na diely, časti • rozdeľovaťčleniťrozčleňovať: deliť, členiť územie republiky na krajepoliťpoltiťrozpoľovaťdvojiťrozdvojovať (deliť na dve polovice, dve časti): poliť marhuleštvrtiť (deliť na štyri časti): štvrtiť jabĺčkoštiepiťkúskovaťhovor. kusovať (deliť na viac kúskov): štiepiť moc v štáte, kusovať chliebporciovať (deliť na porcie): porciovaný syrdávkovaťdózovať (deliť na dávky): dávkovať, dózovať liekydrobiťrozdrobovať (deliť na malé čiastky): drobiť majetokrozkladaťdekomponovať (deliť na zložky): dekomponovať atómové jadráparcelovať (deliť pozemky na parcely) • ľud. táľovať: táľovať polia

2. p. triediť 3. porov. rozdať 1 4. porov. oddeliť


poliť krájať, rezať na polovice • rozpoľovať: polí, rozpoľuje marhule, slivkydeliťrozdeľovať (na dvoje) • rozdvojovaťzried. dvojiť: politicky deliť, rozdvojovať svetpoltiť (sekať na polovice): poltiť brava


triediť dávať, zaraďovať niečo do príslušnej rovnorodej skupiny, triedy • roztrieďovaťklasifikovať (systematicky): triediť tovar, zrno; klasifikovať javy, rastliny (do kategórií)hovor. škatuľkovať (často neprimerane, násilne): mladých autorov vopred škatuľkujehovor. zastaráv.: sortírovaťsortovať (podľa druhu, akosti, veľkosti a pod.): sortírovať ovocierozdeľovaťusporadúvať (podľa istého kritéria): rozdeľuje žiakov podľa abecedy; usporadúva javy chronologickydeliťzaraďovať: tovar delí, zaraďuje podľa akostizoraďovať (zaraďovať v tom istom poradí): zoraďuje športovcov podľa výkonupreberať (oddeľovať vhodné od nevhodného): preberať šošovicu, zemiaky

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

deliť, -í, -ia nedok.

1. (čo) nejaký celok členiť na diely, rozdeľovať na čiastky: d. niečo na polovicu, napoly, na dve časti, na kúsky;

2. (čo, koho) triediť, zaraďovať: d. niečo na skupiny; d. tovar podľa akosti, d. výrobky podľa druhov; mená delíme na podstatné a prídavné; d. ľudí na dobrých a zlých;

3. (čo komu, medzi koho i medzi kým) rozdeľovať, rozdávať: d. dary, peniaze, d. korisť medzi sebou; d. majetok medzi dedičov;

4. (koho, čo od koho, od čoho) oddeľovať, odlučovať (najmä o priestore al. čase): hranice delia národy; veľká vzdialenosť nás delí od rodiska; pitvor delí kuchyňu od izieb; Minúty nás len delili od krásnej slávnosti. (Stod.)

5. (čo čím i bezpredm.) vykonávať jeden zo základných počtových úkonov, určovať, koľkokrát je obsiahnutý deliteľ v delenci: d. desať piatimi; dvanásť delené (nie „deleno“) štyrmi;

opak. delievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2, 3, 4 rozdeliť, k 1, 2, 3 i podeliť, k 4 i oddeliť

|| deliť sa

1. členiť sa na diely, rozdeľovať sa na čiastky al. na skupiny: bunky sa delia; d. sa na dvoje, na dve polovice, napoly, d. sa na tri čiastky, skupiny, zložky; slovo sa delí na slabiky; kraje sa delia na okresy; ľudstvo sa delí na päť plemien;

2. rozchádzať sa, oddeľovať sa: Došli pod akýsi briežok, kde sa delili cesty. (Fig.)

3. (s kým o čo; s čím) rozdeľovať si niečo medzi sebou; mať podiel v niečom: d. sa (s niekým) o majetok, o výnos, o korisť, o moc; d. sa o niečo rovnakým dielom; Delili sa všetci pospolu, celá dedina o jednotlivé radosti a starosti. (Jil.); pren. Prejde do tretích susedov deliť sa s ovcami (Tim.) kradnúť ovce;

opak. delievať sa;

dok. k 1, 2, 3 rozdeliť sa, k 1, 3 i podeliť sa, k 2 oddeliť sa


rozdeliť, -í, -ia, rozk. -deľ dok.

1. (čo na čo, čo do čoho) nejaký celok rozčleniť, porozdeľovať na dve al. viaceré čiastky, na dva al. viaceré diely: r. niečo na dve, tri atď. časti, skupiny, do dvoch, troch, niekoľkých častí, skupín; r. niečo na dvoje, na troje; r. niečo na úseky, do úsekov, na dielce, do dielcov; r. slovo (na slabiky); Rozdeľte ju (sumu) na menšie kúsky. (Kuk.) (Bešeňová) bola rozdelená na tri časti: hornú, dolnú a prostrednú Bešeňovú. (Kal.) Prihladila mi vlasy nad čelom, ktoré som mala rozdelené cez prostriedok na cestičku. (Fig.)

2. (čo, koho) roztriediť, zatriediť, porozdeľovať (podľa určitého kritéria, podľa určitej zásady), klasifikovať: r. látku, materiál; r. niečo, niekoho na skupiny, do skupín, na druhy; Nakoniec zostali tí, ktorí si dobrovoľne nikam netrúfali. Tých rozdelili. (Taj.)

3. (čo; čo komu, medzi koho i medzi kým) porozdeľovať, podeliť, poprideľovať, prideliť: r. majetok, dedičstvo medzi dedičov, r. zisk, peniaze; r. poštu, balíky; r. úlohy, prácu; Ona všetky by rozdelila deťom. (Al.) Majú rozdeliť podiely dvom synom a dcére. (Jégé)

4. (koho) oddeliť, rozlúčiť, odlúčiť, rozdvojiť: Pre istotu možno tých pätnásť mužov rozdeliť do predného a zadného dvora. (Jégé) Taký je beh života: zviedol nás na krátky čas a rozdelil možno naveky. (Kuk.) Dvojitá cesta ich rozdelí. (Sládk.) Rozdelila ramenami dlhé ratolesti smutnej vŕby (Vaj.) rozhrnula.

5. (čo) rozvrstviť, rozložiť (rovnomerne), zadeliť: r. sily na celý čas (v práci, v zápase, v behu ap.); Tajomstvom práce na mlynici je rozdeliť si prudký pohyb na pomalý a vydržať s ním celý deň. (Ondr.);

nedok. rozdeľovať, -uje, -ujú i deliť

|| rozdeliť sa

1. rozčleniť sa, porozdeľovať sa na dve al. viac častí, skupín ap.: r. sa na dve skupiny, na dva tábory; r. sa na dvoje, na troje, napoly, na dve polovice; každá mladá bunka rozdelí sa na dve nové bunky;

2. (s kým o čo i bezpredm.) podeliť sa: Usiluje sa rozdeliť sa s nimi o svoje skúsenosti a znalosti. (Zúb.)

3. rozísť sa, rozdvojiť sa, rozlúčiť sa: V úzkej chodbičke sa deti rozdelia. Nižšie tri ročníky vojdú napravo. (Ráz.-Mart.) A hoc sa i r. 1848 rozdelili (Dobšinský uchýliac sa domov a Botto do Pešti na inžiniersky kurz), žili v priateľstve až do smrti. (Vlč.);

nedok. rozdeľovať sa

delievať p. deliť


delievať sa p. deliť sa


deliť nedok.
1. csl členiť celok na diely: Starejší ten radosňíg ďeľiu̯, na každiho jedniho, čo bou̯ na svadbe, jedon táľik (Lišov KRU); Oťedz ďeton ďelel (role), podiéli sa zmenšuvali (Hor. Súča TRČ); Richtar spravodľivo dzeľil medzi ľudzi (Dl. Lúka BAR); Možeme z ňoho (lekvára) dzeľic, ke_dachto pita (Brezina TRB)
F. čo si strakám ďeľiu̯, že máš takí upískaní nos? (Košťany n. Tur. MAR); dzelil vranám hovno (Bošáca TRČ) - o dieťati so zamazaným nosom
2. zried. vykonávať jeden zo základných počtových úkonov: Misím to delidž dvoma (Kameňany REV); delievať opak. k 1: Tag zme to ďeľievaľi (Cerovo KRU)


deliť sa nedok.
1. csl rozdeľovať si, brať si z celku časti: Mali málo teji, tak sa ďelili na glgi (V. Maňa VRB); Zali jenno jablčko a poton sa delili (Ardanovce HLO); Buďeme sa aj z majetkom aj z duhami dzelit (Bošáca TRČ); Ket padlo podanstvo, tak śe dzelelo panske a gazdouske (Rozhanovce KOŠ)
2. csl triediť: Čo už bolo vičesané (konope), to sa poton dzelilo na trédi (Trakovice HLO)
3. strsl, zsl odlišovať sa: Ňi sú rovnakie, ďeľej sa (Kociha RS); Van sä vara hodne ďelí od nažho chlapcä (Sirk REV); Sce sa od druhih dzelit (Brodské SKA); delievať sa opak. k 1: Role sa tolko delívali, aš po chotári flonce pozostávali (Skala TRČ)

deliť ndk
1. rozdeľovať celok na časti: starssy ma dieliti a mladssy ma woliti (ŽK 1473); penyaze mezy czyastky delity (KRUPINA 1685); rok w čtyri strany neďelilo (PP 1734); prácu chudím deliť (BR 1785) prideľovať
2. čo od čoho oddeľovať: (potok) ktery chotar deli od Jablonky (ORAVA 1625 U2); yarek chotar welkojeszenszky od malojeszenszkeho deljacy (TURIEC 1726); swetlosti nech ďela deň a noc (KB 1757)
P. atpn Nedelko (v Turci 1275);
x. tpn aqua Delna ( 1272), fl. Delne ( 1285 Delňa VSS); mons Razdel ( 1293); poss. Nedeliste (v Novohrade 1393 VSO); d. sa
1. rozčleňovať sa na časti: (láska) se neďely častkamy (CC 1655); poodagra na dewet rádu se delj (HT 1760) je jej 9 druhov
2. s kým, s čím dávať niekomu časť niečoho a časť si nechať: wssiczkni se diele gednostaynie (ŽK 1473); syry pobralj a tam sie delelj (s. l. 1587); z ostatnjm statkom magi se delitj (SLIAČE 1623); kdj nebosscsik nass pan otecz se dielil z ostatnima prately (o dom so záhradou) (SKALICA 1714)
3. odčleňovať sa, oddeľovať sa: gestli se syn dieli od otcze (ŽK 1473); chotarmy bi se od njch delily? (KoB 1666); cyrkew katolická od kacýrstwa se dělila (FP 1744) diferencovala sa
4. líšiť sa, odlišovať sa: dedicž nicz se nedely od služebnika (TC 1631); cerwena ffyola kwetowu barwu diely se (od bielej) (HL 17. st); aby odew twug od gegjch gedine skrze štitkowaňj zlata se nedelil (PT 1796)
5. rozčleňovať sa, rozchádzať sa: chodiwa se cestow, kteražto se dely (ZVOLEN 1567); kdiž nam bude zemritj, z telem se delitj (KK 1709) lúčiť sa; delievať sa frekv k 2: zdaliž by sa (vdova) nekdy s Vladar Adamom s takowu mlacu deliewala (V. ČEPČÍN 1758); k 5: od teg (studničky) až na chopecz se dielgiewal (chotar) (VELIČNÁ 1730)

Zvukové nahrávky niektorých slov

delia od prvého decembra séparent du premier décembre
delilo ešte niekoľko dní encore à quelques jours
deliť všetko na omyl tout diviser en erreur
ešte delila od mesta séparait encore de la ville
ho delilo asi štrnásť metrov quatorze mètres environ le séparaient
míľ, ktoré delia toto lieues qui séparent cette
nás delia od prvého nous séparent du premier
sa delia na samcov se divisent en mâles
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu