delfín -a mn. N a A -y m. menšia až stredne veľká dravá veľryba známa inteligenciou a obratnosťou, zool. Delphinus
delfín [d-] G a A -na pl. N a A -ny m.
delfín [d-] -na pl. N a A -ny m. ⟨gr.⟩ 1. ▶ morský cicavec príbuzný veľrybe, ktorý vyniká inteligenciou a obratnosťou: tanec delfínov; plávať s delfínmi; zool. d. obyčajný Delphinus delphis; d. škvrnitý Stenella plagiodon 2. šport. profes. ▶ pretekársky plavecký štýl so súčasným vymršťovaním rúk nad vodu dopredu a kmitavým pohybom nôh, motýlik: plávať delfína 3. Delfín astron. ▶ malé súhvezdie severnej oblohy medzi súhvezdím Pegasa a Orla, ležiace pri východnom okraji Mliečnej cesty (má podobu delfína) ▷ delfínik -ka pl. N -kovia/-ky A -kov/-ky m. zdrob. k 1: vystúpenie delfínikov; delfínica -ce -nic ž. ▶ samica delfína
delfín -a m. ‹g›
1. zool. ozubená veľryba s vynikajúcou inteligenciou, schopná naučiť sa zložité úkony
2. šport. pretekársky plavecký štýl so súčasným vymršťovaním rúk nad vodu dopredu a vlnovitým pohybom nôh;
delfíní príd. k 1.: d-ia rezervácia;
delfínový príd. k 2: d-á trať
delfín, -a, mn. č. -y m.
1. druh dravej morskej ryby sprevádzajúcej lode; zool. d. obyčajný (Delphinus delphis);
2. astron. Delfín súhvezdie
delfín, delfínus m gr zool d. obyčajný Delphinus delphis: mezy morskimj rybámj gest delfin negprudssy (OP 1685); delfin prudkosti wssecki (ryby) predchazi (KoA 17. st); ribi delfinus rečene (PT 1778)