dejstvovať nedok. kniž.
1. byť činný, účinkovať, pôsobiť: Štúrovo politické d-nie
2. jestvovať, existovať, byť: prírodné d-nie
dejstvovať -vuje -vujú -vuj! -voval -vujúc -vujúci -vovanie nedok. ⟨rus.⟩ kniž. 1. ▶ byť činný, vystupovať, pôsobiť, účinkovať: politické, sociálne, kultúrne, spoločenské dejstvovanie; dejstvovanie na javisku; dejstvujúce osoby; Výtvarné herecké procesy, najmä pohyb v širokom zmysle slova, gesto a mimika, dejstvujú spravidla zároveň s hlasovým prejavom. [P. Karvaš] 2. ▶ jestvovať, existovať, byť: V ľudskom dejstvovaní nie je nič definitívne dané. [SP 1951]; Všetko reálne dejstvovanie je nejakým spôsobom determinované. [V. Bakoš]
dejstvovať p. účinkovať 2, pôsobiť 4
pôsobiť 1. byť príčinou niečoho • spôsobovať: deti mu pôsobia, spôsobujú veľa potešenia • zapríčiňovať • robiť • arch. činiť: zapríčiňovať, robiť, činiť niekomu trápenie, starosti, žiaľ • zaviňovať (byť príčinou niečoho nepríjemného, zlého): svojím správaním mi zaviňuje zvýšenie tlaku • privolávať • privodzovať (byť príčinou obyč. niečoho negatívneho): privoláva, privodzuje to nervovú záťaž • prinášať • donášať • navodzovať: hudba mi prináša, donáša, navodzuje upokojenie, dobrú náladu
2. budiť istý dojem, vyvolávať istý dojem • zdať sa: riešenie stavby pôsobí, zdá sa ako výhodné, vhodné • pripadať • javiť sa • vidieť sa • prichodiť: výstup pôsobí, pripadá, javí sa trápne; tvár muža sa vidí, prichodí ako príjemná • ukazovať sa • predstavovať sa: inscenácia sa ukazuje, predstavuje presvedčivo, rozpačito • vyzerať (mať istý výzor): pacient vyzerá ako zdravý
3. dosahovať výsledok istej činnosti • vplývať • účinkovať • mať vplyv • mať účinok: hory blahodarne pôsobia, vplývajú, účinkujú na zdravie; rodina pôsobí, má vplyv, má účinok na výchovu detí; umenie pôsobí, má vplyv na zošľachťovanie človeka
4. byť činný (v povolaní, zamestnaní, vo funkcii) • účinkovať: v Matici pôsobil, účinkoval desať rokov; v divadle pôsobí, účinkuje ako riaditeľ • pracovať • hovor. robiť (vyvíjať istú činnosť na verejnosti): pracuje, robí na čele dobrovoľnej organizácie • kniž. dejstvovať: básnik dejstvoval v štúrovskom hnutí • subšt. serepľovať
účinkovať 1. dosahovať výsledok istého pôsobenia • mať účinok: liek začal rýchlo účinkovať; jeho slová mali zlý účinok • vplývať • mať vplyv (obyč. na dlhší čas): vplývať na mládež, aby športovala; rodičia už nemajú naňho vplyv • pôsobiť: alkohol pôsobí zle na zdravie človeka
2. byť činný (v zamestnaní, vo funkcii a pod.) • pôsobiť: na gymnáziu účinkoval, pôsobil dvadsať rokov • pracovať (vyvíjať istú činnosť na verejnosti): na čele spolku pracoval dlhé roky • kniž. dejstvovať: mnohí spisovatelia dejstvovali aj v spoločenskom živote • subšt. serepľovať
3. zapájať sa do umeleckého programu, byť jeho (spolu)tvorcom: účinkovať na premiére • vystupovať (na verejnosti): dnes vystupuje spevácky zbor • hosťovať (účinkovať ako hosť v umeleckom, športovom programe a pod.): na predstavení hosťuje spevák z Košíc; mužstvo hosťuje v cudzine
dejstvovať, -uje, -ujú nedok. (rus.) kniž.
1. byť činný, účinkovať, vystupovať: mená dejstvujúcich osôb (Dobš.); ducha povolaného dejstvovať na dedičnom poli národa (Hurb.); cieľ jeho politického dejstvovania (Mráz);
2. jestvovať, existovať, žiť: bez vás dejstvovať nám súdeno (Sládk.)