dejepis -u m. vedný odbor skúmajúci dejiny, história (význ. 1); príslušný vyučovací predmet;
dejepisný príd.: d-á prednáška
dejepisný -ná -né príd.
dejepisný -ná -né príd. ▶ súvisiaci s dejepisom: d. spolok; dejepisné pamiatky; dejepisné záznamy; d. bádateľ; dejepisná veda; dejepisné prednášky; d. kabinet; dejepisná autenticita historická pravdivosť; Sambucus mal vo svojej knižnici všetky významné diela o dejinách a metodológii dejepisnej práce. [J. Tibenský]
dejepisný p. historický 1
historický 1. súvisiaci s históriou, dejinami; zameraný na históriu • dejinný: historická, dejinná etapa; historická, dejinná zmena • dejepisný (súvisiaci s dejepisom): dejepisná literatúra • dobový (odkazujúci na určitú historickú dobu): dobové materiály, dobové kostýmy • starý • starobylý (pochádzajúci z histórie, z minulosti): staré pamiatky, dokumenty; starobylé časti miest • zried. minulostný
2. významný z hľadiska historického vývinu • dejinný: historický, dejinný objav • epochálny • prevratný (prinášajúci zásadnú zmenu, prevrat): epochálne, prevratné dielo; epochálny, prevratný čin • kniž. svetodejinný • zastaráv. svetodejný • zastar. svetohybný: svetodejinná, svetodejná, svetohybná udalosť
dejepis, -u m.
1. vedecké podanie minulých udalostí, vývoja národa alebo národov a ich kultúrnych a duševných prejavov, história: staroveký, novoveký d.;
2. škol. učebný predmet: hodina d-u;
3. učebnica tohto predmetu;
dejepisný príd.: d. kabinet