definitívny príd.
1. konečný, op. predbežný: d-a odpoveď
2. trvalý, op. provizórny: d-a úprava, d-e zmeny;
definitívne prísl.: d. sa vyjadriť; d. spätý s niečím;
definitívnosť -i ž.
definitívny [d-n-t-] -na -ne príd. ⟨lat.⟩ 1. ▶ ktorý už nemožno zmeniť; ktorý s konečnou platnosťou uzatvára istý proces; syn. trvalý, konečný; op. predbežný, dočasný: definitívne riešenie, rozhodnutie; definitívna diagnóza; definitívna úprava textu; rozsudok nadobudol definitívnu platnosť; považovať niečo za definitívne; ohlásiť d. odchod; stal sa definitívnym majiteľom nehnuteľnosti výlučným; Akoby k nemu vystrela ruku posledná, definitívna zima. [J. Tužinský] 2. admin. ▶ súvisiaci s definitívou, trvalým zamestnaním v štátnej službe: získať d. plat; d. učiteľ majúci definitívu
definitívny príd. ‹l› (op. dočasný, provizórny)
1. konečný, majúci konečnú platnosť: d. plán, d-e rozhodnutie
2. trvalý, stály: d-e miesto; adm. súvisiaci s definitívou, majúci definitívu: predtým d. učiteľ natrvalo ustanovený;
definitívne prísl.: d. vyriešiť nadobro, celkom;
definitívnosť -ti ž.
definitívny p. konečný 3, trvalý
konečný 1. ktorý je na konci (op. začiatočný, počiatočný): konečný cieľ, výsledok • výsledný • ekon. finálny: konečná, výsledná hodnota; výsledný, finálny produkt • celkový: konečné, celkové hodnotenie športovca • posledný • ostatný (ktorý ešte zostáva na koniec, po ktorom už nie je ďalší): vystúpiť na poslednej zastávke; posledná, ostatná fáza procesu
2. ktorý je vopred ohraničený v trvaní, počte, rozmeroch a pod., ktorý má koniec • ohraničený • obmedzený • kniž. limitovaný: konečný, ohraničený priestor (op. nekonečný); obmedzený, limitovaný počet členov radu
3. ktorý už nemožno zmeniť, posledný platný • definitívny (op. predbežný): to je konečné, definitívne stanovisko, rozhodnutie • trvalý • stály (op. dočasný, provizórny): trvalá, stála platnosť • neodvolateľný • nemenný: neodvolateľný, nemenný rozsudok
stály 1. ktorý nie je prerušený, ktorý neprestáva v čase, ktorý sa nemení • neprestajný • nepretržitý: stále, neprestajné, nepretržité sneženie • ustavičný • kniž. neustály • jednostajný: žiť v ustavičnom, neustálom strachu; jednostajný zhon • permanentný: permanentná pohotovosť • trvalý • trváci • trvácny: mať o hudbu trvalý záujem (op. dočasný); trvalé bydlisko (op. prechodné); pevnosť je trváca, trvácna vlastnosť kovu • definitívny • konečný (ďalej už nemenný): rozhodnutie nadobudlo definitívnu, konečnú platnosť • odb. habituálny: habituálny stav • plynulý • súvislý • neprerušený • nerušený • sústavný (op. prerušovaný, nesúvislý): plynulá, súvislá prevádzka; neprerušený proces; sústavné úsilie • nevyčerpateľný • pren.: nevysýchavý • nevysychavý • nehasnúci • zried. nepominuteľný: nevyčerpateľný, nevysýchavý, nevysychavý zdroj poznania; nehasnúca, nepominuteľná sláva • kniž. nehynúci • večný: jeho pamiatka je nehynúca, večná; večný nepokoj • kniž.: nadčasový • gnómický (presahujúci významom svoju dobu): nadčasové hodnoty, gnómická platnosť • pevný • fixný (op. pohyblivý, premenlivý): pevné, fixné ceny • nemenný • konštantný (op. premenlivý, variabilný): nemenná, konštantná veličina; konštantná hodnota • stabilný (op. labilný) • odb. stacionárny • neprenosný (op. prenosný) • ustálený • nepohyblivý • nehybný: stabilné, stacionárne, neprenosné technické zariadenie; ustálená, nepohyblivá mena • nepremenný (op. premenný) • odb.: invariabilný (op. variabilný) • invariantný (op. variantný): nepremenný, invariabilný, invariantný prvok • nemenlivý • nemeniteľný; neodstrániteľný • nezmazateľný: neodstrániteľná, nezmazateľná škvrna, stopa • neodmysliteľný: neodmysliteľná súčasť • nepodvratný • nezvratný: nepodvratná, nezvratná istota • nerozborný • nezničiteľný • nevykoreniteľný • pren. nerozbitný: nerozborné priateľstvo, nezničiteľné puto, nerozbitná jednota • kniž. utkvelý: utkvelá predstava, myšlienka
p. aj rovnaký
2. p. pravidelný 3
trvalý ktorý nie je prerušený v čase, neprestávajúci, nekončiaci sa; ktorý nepodlieha zmenám, ktorý prejavuje stálosť (op. dočasný) • trváci • trvácny: trvalý, trváci, trvácny vzťah; trvalá, trváca, trvácna hodnota • stály: trvalé, stále bydlisko (op. prechodné); stále vlastnosti materiálu • neprestajný • nepretržitý: žiť v neprestajnom, nepretržitom napätí • ustavičný • permanentný: byť v ustavičnej, permanentnej pohotovosti • jednostajný • kniž. neustály: jednostajné, neustále sneženie • definitívny • konečný (ďalej už nemenný): definitívna, konečná platnosť rozhodnutia; definitívne, konečné riešenie vzniknutého problému (op. provizórne) • pevný (ktorý odoláva zmenám v čase): pevné puto medzi matkou a dieťaťom • nemenný • kniž. nadčasový (pretrvávajúci v čase, presahujúci významom svoj čas, svoju dobu): nemenné hodnoty; nadčasové posolstvo umeleckého diela • nezabudnuteľný • nezmazateľný • neodstrániteľný • nevykoreniteľný: nezabudnuteľné spomienky; udalosť nechala nezmazateľnú stopu v jeho živote; škvrna je neodstrániteľná; usadila sa v ňom nevykoreniteľná melanchólia • nerozborný • nezničiteľný • pren. nerozbitný: nerozborné, nezničiteľné, nerozbitné priateľstvo, spojenectvo • nevyčerpateľný • pren.: nevysýchavý • nevysychavý • nehasnúci • zried. nepominuteľný: nevyčerpateľný, nevysýchavý, nevysychavý zdroj inšpirácie; nehasnúca, nepominuteľná sláva • večný • kniž. nehynúci: večná, nehynúca pamiatka • neodmysliteľný: neodmysliteľná súčasť • fixný • kniž. utkvelý (trvale sa objavujúci, vynárajúci): fixné idey, utkvelé predstavy • zastaráv. vytrvalý: vytrvalá láska
definitívny príd. konečný, trvalý, stály, trvale ustanovený: d-a úprava textu, d-e riešenie, d-e rozhodnutie, ustanovenie; d. učiteľ, profesor;
definitívne prísl.;
definitívnosť, -ti ž.
(jeden) definitívny; (bez) definitívneho; (k) definitívnemu; (vidím) definitívneho; (ó) definitívny!; (o) definitívnom; (s) definitívnym;
(dvaja) definitívni; (bez) definitívnych; (k) definitívnym; (vidím) definitívnych; (ó) definitívni!; (o) definitívnych; (s) definitívnymi;
(jeden) definitívny; (bez) definitívneho; (k) definitívnemu; (vidím) definitívny; (ó) definitívny!; (o) definitívnom; (s) definitívnym;
(tri) definitívne; (bez) definitívnych; (k) definitívnym; (vidím) definitívne; (ó) definitívne!; (o) definitívnych; (s) definitívnymi;
(jedna) definitívna; (bez) definitívnej; (k) definitívnej; (vidím) definitívnu; (ó) definitívna!; (o) definitívnej; (s) definitívnou;
(jedno) definitívne; (bez) definitívneho; (k) definitívnemu; (vidím) definitívne; (ó) definitívne!; (o) definitívnom; (s) definitívnym;
(štyri) definitívne; (bez) definitívnych; (k) definitívnym; (vidím) definitívne; (ó) definitívne!; (o) definitívnych; (s) definitívnymi;