dedukcia -ie ž. odvodenie dôsledku z jedného al. niekoľkých tvrdení podľa log. pravidiel, op. indukcia;
deduktívny príd. založený na dedukcii: d-a metóda, d. úsudok, postup;
deduktívne prísl.
deduktívny [d-t-] -na -ne, zried. dedukčný [d-] -ná -né príd. ▶ odvodzujúci jednotlivý prípad zo všeobecných poznatkov; ktorý vychádza zo všeobecného; používajúci dedukciu; op. induktívny: d. úsudok; deduktívna analýza; deduktívna metóda v logike; deduktívne databázy, systémy; obstáť v testoch na deduktívne myslenie; záver správy má iba konštatačný, deduktívny charakter
dedukcia -ie ž. ‹l› log. typ úsudku a metóda skúmania, keď sa z prijatých výrokov (premís) dospieva k novému tvrdeniu, záveru, dôsledku; postup od všeobecného k jednotlivému (op. indukcia);
deduktívny, zried. dedukčný príd. založený na dedukcii (op. induktívny): d-a metóda; d-a sústava;
deduktívne prísl.;
deduktívnosť -ti ž.
deduktívny príd. založený na dedukcii, používajúci dedukciu: d. úsudok, d. postup, d-a metóda;
(jeden) deduktívny; (bez) deduktívneho; (k) deduktívnemu; (vidím) deduktívneho; (ó) deduktívny!; (o) deduktívnom; (s) deduktívnym;
(dvaja) deduktívni; (bez) deduktívnych; (k) deduktívnym; (vidím) deduktívnych; (ó) deduktívni!; (o) deduktívnych; (s) deduktívnymi;
(jeden) deduktívny; (bez) deduktívneho; (k) deduktívnemu; (vidím) deduktívny; (ó) deduktívny!; (o) deduktívnom; (s) deduktívnym;
(tri) deduktívne; (bez) deduktívnych; (k) deduktívnym; (vidím) deduktívne; (ó) deduktívne!; (o) deduktívnych; (s) deduktívnymi;
(jedna) deduktívna; (bez) deduktívnej; (k) deduktívnej; (vidím) deduktívnu; (ó) deduktívna!; (o) deduktívnej; (s) deduktívnou;
(jedno) deduktívne; (bez) deduktívneho; (k) deduktívnemu; (vidím) deduktívne; (ó) deduktívne!; (o) deduktívnom; (s) deduktívnym;