dedo -a mn. -ovia m.
1. starý otec, ded: môj d. bol tkáčom
2. starý muž, starec: expr. šedivý d.; d. Mráz rus. rozprávková bytosť ako symbol zimy
3. hypok. oslovenie starého al. staršieho muža; ujo: d. Ondro;
dedovský príd.: d. majetok; d. výzor starecký;
dedko, deduško -a mn. -ovia m. hypok.
dedo deda pl. N dedovia I dedami m.
dedo deda pl. N dedovia m. 1. ▶ otec jedného z rodičov; matkin al. otcov otec; syn. starý otec: náš d. ešte žije, už zomrel; d. opatruje vnúčatá; jeho d. pochádza z Liptova; V prvej svetovej vojne slúžil náš dedo ako husár. [P. Jaroš] 2. ▶ starý muž; syn. starec: chorľavý, vetchý d.; už je z neho šedivý d.; Zobudil ho dedo, čo sa chválil, že je stolár. [D. Dušek]; Pamätám sa, že raz - aby som dedovi vinohradníkovi urobil radosť - zjedol som pár višní priamo zo stromu. [P. Pišťanek] □ dedo Mráz (v Rusku) rozprávková postava rozdávajúca vianočné darčeky al. symbolizujúca zimu 3. hypok. ▶ oslovenie starého al. staršieho muža; syn. ujec, ujko: prišiel k nám d. Jano; Dedo, poďte, lebo vás dám naložiť vojakmi! [I. Habaj] 4. obyč. pl. dedovia ▶ príslušník toho istého národa v minulosti; syn. predok: odkaz našich dedov; Načo to sem importovať zo zahraničia, ten jazykový, rečový tovar nezdedený po dedoch. [A. Bednár]; Tu spoločne ležia kosti našich aj ich dedov. [Sme 1995] ▷ dedko2, deduško -ka pl. N -kovia m. hypok.: náš d. už nežije; deti sa tešia na deduška Večerníčka rtri; na večerníčkovú rozprávku; O veselú zábavu všetkých sa postaral aj 75-ročný deduško. rtri; [Vč 1983]; pren. hovor. deduško automobil ▹ označenie starého, už nemoderného typu auta
dedo 1. otcov al. matkin otec • starý otec: môj dedo, starý otec pochádza z Liptova • kniž. ded • hypok.: dedko • deduško • hovor. starký: starký sa hrá s vnukom • subšt. ópapa
2. hypok. oslovenie starého al. staršieho muža: dedo Jano • hovor.: ujo • sváko • strýc • strýko • hypok.: dedko • deduško • ujko • sváčko • strýčko • zastaráv.: báčik • báči • báčino • báčinko
3. p. starec 4. p. tlačenka
starec starý muž: vyzerať ako starec • ded • dedo: starý, sivý ded, dedo • expr. starký: Čo porábate, starký? • expr.: dedko • deduško: Ako sa máte, dedko? • expr. zried. starúch (Švantner) • kniž. kmeť: múdry kmeť • pejor. starigáň (obyč. v nadávkach): bruchatý starigáň • pejor. plesnivec (v nadávkach)
starký 1. hovor. otcov al. matkin otec • starý otec: starký, starý otec nám rozprával príbehy zo života • dedo • ded: môj dedo, ded bol mlynárom • hypok.: dedko • deduško • starý tata • starý tato • zastaráv. starý apo • fam. zastar. starý papa • subšt. ópapa
2. p. starec 3. p. manžel
tlačenka mäsiarsky výrobok z nakrájaného vareného mäsa a vnútorností naliateho do širokého čreva al. žalúdka • subšt. švankes • nár. dedo
ujo 1. dospelý muž (obyč. v oslovení deťmi) • strýko • hovor.: ujko • svák • sváko • sváčik • zastaráv.: báčik • báči • báčino • báčinko: pristavil ma jeden báčino • dedo • dedko • baťko (oslovenie starého muža)
2. p. ujec
dedo, -a, mn. č. -ovia m.
1. hovor. starý človek, starec: starý d.; dedo Mráz rozprávková bytosť, štedrý starec, ktorý v zime obdarúva deti;
2. kraj. starý otec, ded: Dedo žili na panskom a ovce pásli ako bača. (Tat.)
3. kraj. otec starého otca al. starej matky, praotec: Keď dedo zomrel a starý otec obdržal od najstaršieho brata sedemdesiat zlatých v šajnách výplatku z rodičovského, kúpili aj druhú polovicu domu. (Taj.) Mne už len o to ide, aby som neurobil hanbu svojim dedom (Jégé) predkom.
● Veď je to tak od nepamäti. Od dedov. (Laz.)
deda p. dedo1
dedo1 i deda m. (dzado) 1. zried. starý otec rodičov, praotec: ďedo (Prievidza) 2. zsl, vsl, zried. i strsl otcov al. matkin otec: Ja som si ešťe poznav aj svojho ďeda (Hliník n. Hron. NB); Náž dedo už veľmi starí (Kameňany REV); Pejcero mi buľi i ocedz i madz i dzedo i baba (Brezina TRB); Naž dzado biľi cimerman (Dl. Lúka BAR); Bo dzeda sebe i zaśpivaľi i radzi f karčme vipiľi (Sokoľ KOŠ) 3. zsl, vsl starý človek: Jeden dzedo chodzev s kosámi a predávav ich po dzedzinách pre_džatvu (Brestovany TRN); starí dzedo (Dúbravka BRA) L. ďedova stolica (Bobot BÁN), dedová stolica (Turá Lúka MYJ) - strúhací stolík, dedok F. pukľati jak stari dzedo (Žakarovce GEL) - veľmi hrbatý; tá farba je na dzedovém chrpte mletá (Dechtice TRN) - je nekvalitná 4. maškara na zabíjačkovej večeri: Na karmínu sa chodzilo u náz za dzeda; pravda, dzedo neprišóv sám, ale mav ze sebu aj voláku babu, tieš preoblečenú (Šípkové PIE); dedný príd. k 1: Túto fujaru spraveu̯ ešťe muoj ďední ďed (Prochot NB)
dedo2 m. 1. zsl, strsl zariadenie s lavicou na prichytenie opracúvaného dreva: Sadňi si na dzeda a ostruhuj! (Papradno PB); strúhací dzedo (Ružindol TRN) F. na šecko len kívav z hlavu jak struhácí dzedo (Šípkové PIE) - hlúpo prikyvoval na všetko, súhlasil so všetkým 2. zsl súčasť rozličných zariadení a. prichytávacia časť strúhacej lavice: dzedo (St. Turá NMV, Blatné MOD) b. železné závažie na krosnách, darmovis: ďedo (Ivanovce TRČ) c. hrubá tlaková doska na vinárskom drevenom preši: dedo (Radošina NIT) 3. vrchný snop na obilnom kríži: Posac tam dzeda, dobrí velkí snop, abi ho veter nezebral! (Blatné MOD) 4. zsl žalúdok al. hrubé črevo ošípanej naplnené mäsom a krúpami: Zabili zme dve svine a preto zme mali aj dvoh dedóv (Siladice HLO); S tustého čreva sa robil dzedo (Bošáca TRČ); dedo (Komjatice NZ, Rumanová HLO) F. potom sa bude katerína na ďeda drápat (Svätoplukovo NIT) - od hladu bude škŕkať v bruchu
dzado p. dedo
ded, deda p. dedo
dedo, deda, ded m 1. otcov al. matkin otec, starý otec: ta summa gma giti na dieda (ŽK 1469); brater wlasny dzeda Andrysoweho (ĎURČINÁ 1551); died trech syroth (ŽILINA 1557); Tomasskowiczou gyedo aneb stary otecz byl wzal wdowu Palussku (MARTIN 1754) L. otcowsky, materinsky deda (KS 1763) zo strany otca, matky 2. predok: newiďeli otcowé twogi y ďedowé, gak sa na zem narodili (KB 1756) P. atpn Deda (v Nitre 1111 CDSl); servus Ded (v Honte 1135 CDSl); x. tpn Niget (Neded 1113 CDSl); -ov príd privl k 1: ďedowa sestra (NP 17. st); -ko hypok 1. k 1: detko tyahne w diably wssetko (Z. DEDINA 1655); penize, ktere ditkam od dedka a matky pripadly (Kur 18. st) 2. bot ránhoj horský Sideritis montana: chlapyna ginače se gmenuge detko (HL 17. st) P. atpn Detk (Dedko 1289); -ov príd privl k 1: dedkowa stara stolycza (BYSTRIČKA 1725)