dedina -y -dín ž.
1. sídelný útvar spojený s poľnohospodárstvom, vidiecka obec; jej obyvatelia: rázovitá slovenská d.; pochádzať z d-y; prišla celá d.
2. olympijská d. ubytovacie stredisko účastníkov olympijských hier
● expr. stáť ako svätý za d-ou bezradne; kniž. → potemkinovské, Potemkinove d-y; to je (preňho) → španielska d.;
dedinský príd.
1. k 1: d. človek, d-á chudoba
2. pejor. majúci nízku kult., spoloč. ap. úroveň: d. vkus, d-é spôsoby;
dedinsky prísl.;
dedinka -y -niek ž. zdrob.;
dedinôčka -y -čok ž. zdrob. expr.
Dedina Mládeže -ny Mládeže ž.
obec na južnom Slovensku v Komárňanskom okrese severozápadne od Komárna;
Dedinčan, Mládežodedinčan -na pl. N -nia m.;
Dedinčanka, Mládežodedinčanka -ky -niek ž.;
dedinský, mládežodedinský -ká -ké príd.
dedina -ny dedín ž. 1. ▶ sídelný útvar spojený najmä s poľnohospodárstvom, majúci menší počet obyvateľov a typicky vidiecku zástavbu, vidiecka obec: podhorská, rázovitá slovenská d.; rodná d.; odstránenie rozdielov medzi dedinou a mestom; pochádzať z dediny; žiť na dedine; Dedina v toku stáročí menila svoju podobu i odev. [A. Habovštiak]; Prešiel cez dedinu a nikoho nestretol. [R. Sloboda] □ Múzeum oravskej dediny skanzen ľudovej architektúry v chotári obce Zuberec; olympijská dedina ubytovacie stredisko účastníkov olympijských hier 2. ▶ obyvatelia dediny: bola tam celá d.; d. sa zbehla na námestí; celá d. sa pustila do práce; Zdalo sa jej, že sa na ňu díva celá dedina. [E. Gašparová]; Dalo sa úfať, že dedina nezbadá, čo za fúru cez ňu ženú. [P. Hrúz] ◘ fraz. bohom zabudnutá dedina nachádzajúca sa na odľahlom, pustom mieste; hľadí, ani čo by tri dediny vypálil zlostne; každý pes z inej dediny o rozličnosti; potemkinovské/Potemkinove dediny predstieranie niečoho nejestvujúceho, čo má prikrášliť, zakryť skutočnosť; rozhadzuje sa, ako čo by trom dedinám rozkazoval je panovačný; stáť ako svätý za dedinou bezradne; to je preňho španielska dedina vôbec tomu nerozumie ◘ parem. čo dedina, to reč iná o rôznorodosti (slovenského) jazyka; čo dedina, to rodina o ľudskej súdržnosti ▷ dedinka -ky -niek ž. zdrob.: Tu medzi lesmi kvočala dedinka. [P. Jaroš]; Ešte jedno leto prežil Vojtech s rodinou v pohraničnej dedinke. [P. Andruška]; dedinôčka -ky -čok ž. zdrob. expr.: Banská Bystrica nebola posledná medzi mestami, lenže proti Prahe to bola dedinôčka. [A. Matuška]
Nová Dedina Novej -ny L Novej -ne ž. obec na západnom Slovensku v Levickom okrese severovýchodne od Levíc;
Novodedinčan, Dedinčan -na pl. N -nia m.;
Novodedinčanka, Dedinčanka -ky -niek ž.;
novodedinský, dedinský -ká -ké príd.
dedina sídelný útvar spojený s poľnohospodárstvom: podhorská dedina • obec (územnosprávna jednotka): rodná obec • zastar. ves (J. Horák) • nár. valal: zemplínske valaly
vidiek 1. oblasť, kraj mimo hlavného al. väčšieho mesta: odsťahovať sa na vidiek, prežiť prázdniny na vidieku • provincia (vidiek v pomere k hlavnému mestu) • dedina (vidiecka obec a jej okolie): žiť na dedine
2. p. kraj1 2
dedina, -y, -dín ž. roľnícka, sedliacka osada, obec: rodná d.; družstevná d.; žiť na d-e; pochádzať z d-y; prísť do d-y, na d-u; chodiť z (od) d-y do d-y túlať sa
● španielska d. niečo neznáme; Potemkinove d-y predstieranie niečoho, falšovanie skutočnosti na vyvolanie klamlivého dojmu; hovor. stojí ako svätý za d-ou ani sa nepohne, nečinne;
dedinský príd.: d. človek; d-á škola, d-á chudoba; d. boháč bohatý sedliak, kulak
● pejor. d-á hus dedinské dievča;
dedinsky prísl.: vyzerať, obliekať sa (po) d.;
dedinka, -y, -niek ž. zdrob.;
dedinôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.
(jedna) dedina; (bez) dediny; (k) dedine; (vidím) dedinu; (ó) dedina!; (o) dedine; (s) dedinou;
(dve) dediny; (bez) dedín; (k) dedinám; (vidím) dediny; (ó) dediny!; (o) dedinách; (s) dedinami;