dedičný príd.
1. získaný dedením, zdedený: d. majetok; d. znak, d-é vlohy, choroby; náb. d. hriech po prvých ľuďoch
2. pôsobiaci pri dedení: d. základ, d-é vplyvy, zárodky;
dedične prísl.: d. sa prenášať;
dedičnosť -i ž. schopnosť prenášať vlastnosti predkov na potomstvo
dedičný 1. ktorý sa dedí po predkoch (obyč. o materiálnych veciach) • zdedený • otcovský: dedičný, zdedený, otcovský majetok
2. ktorý prechádza z pokolenia na pokolenie, zakódovaný v génoch • genetický: dedičná, genetická choroba • rodový: rodové predpoklady • kniž. hereditárny
dedičný príd. prechádzajúci z pokolenia na pokolenie, získaný dedením, zdedený: d-á choroba, d-é zaťaženie; d-é vlastnosti, d-á schopnosť, vloha, d. sklon; d-é právo získané dedením; cirk. d. hriech podľa biblie hriech prvých rodičov
● reč. arch. práca na národa roli dedičnej pre národ;
dedične prísl.: d. zaťažený;
dedičnosť, -ti ž. biol. prenášanie vlastností rodičov, predkov na potomkov
(jeden) dedičný; (bez) dedičného; (k) dedičnému; (vidím) dedičného; (ó) dedičný!; (o) dedičnom; (s) dedičným;
(traja) dediční; (bez) dedičných; (k) dedičným; (vidím) dedičných; (ó) dediční!; (o) dedičných; (s) dedičnými;
(jeden) dedičný; (bez) dedičného; (k) dedičnému; (vidím) dedičný; (ó) dedičný!; (o) dedičnom; (s) dedičným;
(štyri) dedičné; (bez) dedičných; (k) dedičným; (vidím) dedičné; (ó) dedičné!; (o) dedičných; (s) dedičnými;
(jedna) dedičná; (bez) dedičnej; (k) dedičnej; (vidím) dedičnú; (ó) dedičná!; (o) dedičnej; (s) dedičnou;
(dve) dedičné; (bez) dedičných; (k) dedičným; (vidím) dedičné; (ó) dedičné!; (o) dedičných; (s) dedičnými;
(jedno) dedičné; (bez) dedičného; (k) dedičnému; (vidím) dedičné; (ó) dedičné!; (o) dedičnom; (s) dedičným;