dedič -a mn. -ia/-i m.
1. kto dedí, kto je oprávnený dediť: zákonný d., d. rodinného majetku, nezanechať d-a
2. kto pokračuje v rozvíjaní niečoho (diela, myšlienky), pokračovateľ: Štúrovi d-ia; d. pokrokových tradícií;
dedička -y -čiek ž.;
dedičský príd.: d-é právo; d. vzťah;
dedičstvo -a s.
1. dedenie: majetok nadobudnúť d-om
2. zdedený majetok: d. po otcovi, získať veľké d.
3. výsledky práce doterajších generácií: umelecké d., d. minulosti, zveľaďovať d.
dedič -ča pl. N -čia/-či m. 1. ▶ osoba, ktorá po niekom niečo dedí; kto má (právny) nárok na dedenie: jediný právoplatný d.; zákonný, závetný d. majetku; d. zo zákona; nezanechal po sebe dediča; Vyhlasovali, že každý boháč je buď zlodej, alebo zlodejov dedič. [LT 1998]; pren. Hľadal ženu, ktorá by mu dala potomka, dediča jeho života. [M. Urban] pokračovateľa 2. ▶ kto pokračuje v niečom, nadväzuje na niekoho v rozvíjaní niečoho (myšlienky, diela a pod.), pokračovateľ: Štúrovi dedičia; dedičia snáh, túžob národa ◘ parem. keď dedič plače, v srdci sa smeje; nespravodlivý majetok na tretieho dediča nedôjde ▷ dedička -ky -čiek ž.
dedič p. pokračovateľ
pokračovateľ kto pokračuje v niečom, nadväzuje na niečo, na niekoho • nasledovateľ • nasledovník: mať svojich pokračovateľov, nasledovateľov, nasledovníkov • dedič (kto pokračuje v rozvíjaní niečoho): Štúrovi dedičia • učeník (nasledovník niečieho učenia): Kristovi učeníci • žiak: Metodovi žiaci
p. aj škola 2
dedič, -a, mn. č. -ia m. kto dedí niečo po niekom, kto má právny nárok na dedenie: zákonný, priamy, závetný, náhradný d.; d. majetku; mať d-a potomka;
dedička, -y, -čiek ž.;
dedičský príd.: d. podiel, d-á zmluva, d-á daň; d-é právo oprávnenie, právo získané dedením;
dedičstvo, -a str. majetok, ktorý pripadne niekomu podľa zákona alebo závetom: d. po rodičoch, po príbuzných; zákonné d.;
pren. zanechané dielo, kultúrny odkaz: národné, literárne d.; d. minulosti následky, dôsledky; d. po otcoch niečo, čo prechádza z pokolenia na pokolenie
(jeden) dedič; (bez) dediča; (k) dedičovi; (vidím) dediča; (ó) dedič!; (o) dedičovi; (s) dedičom;
(štyria) dedičia, dediči; (bez) dedičov; (k) dedičom; (vidím) dedičov; (ó) dedičia, dediči!; (o) dedičoch; (s) dedičmi;