decko1 -ka deciek s. 1. hovor. ▶ nedospelý človek od narodenia po pubertu; človek nachádzajúci sa v období detstva, dieťa: neposedné, nerozumné, rozmaznané, živé d.; vzorne sa stará o svoje decká; decká sa mu posmievajú; Prestala o seba dbať, musela som s ňou ako s malým deckom. [J. Puškáš]; Zvalila sa ako neposlušné decko. [V. Šikula]; Nemysli si, že pre také dievča je chlap s deckom nejaká veľká partia! [P. Andruška]
2. iba pl. decká hovor. expr. ▶ (najmä v oslovení) mládež, mladí ľudia: decká, poďte sem; Vieš, aké dnes majú decká lyže? [H. Dvořáková]; Decká, ja sa asi zbláznim. [M. Komorová]
◘ fraz. ako [malé] decko [plakať, tešiť sa] veľmi; to vie aj malé decko to dokáže, vie každý; už nie je [sopľavé] decko je dospelý; veľké decko o dospelom človeku s detinským správaním; vyzerá ako decko mlado
decko2 [d-] -ka deciek s. hovor. expr. ▶ desatina litra, deciliter; tekutina, obyč. liehovina v tomto množstve; syn. deci: dať si d. červeného; Jedného dňa sa videl Matúš, ako zabočuje k snackbaru na decko vína. [J. Števček]
déčko [d-] -ka déčok s. hovor. 1. ▶ hláska a písmeno d, D: vie už napísať d.; dôrazne vyslovovať d.
2. ▶ čo je označené písmenom d, D: d. sa označuje aj ako slnečný vitamín o vitamíne D; našimi súpermi budú dva prvé tímy z déčka zo skupiny D; Odteraz platia letné ceny vajec, to znamená, že déčka sú po 80 halierov. [Vč 1971]
3. ▶ vec majúca podobu písmena d, D: prívesok s déčkom; Ešte mám géčko, déčko aj áčko. [V. Šikula]