december -bra L -i m. 12. mesiac v roku;
decembrový príd.
december [d-] -bra L -bri pl. N -bre m.
december [d-] -bra L -bri pl. N -bre m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ dvanásty (posledný) mesiac v roku: koncom, v polovici, začiatkom decembra; blíži sa už d.; narodiť sa v decembri; stalo sa to v decembri; Vonku je studený, nepríjemný, zasnežený december. [I. Kadlečík] 2. ▶ v rímskom desaťmesačnom kalendári, ktorý platil za čias zakladateľa Ríma Romula, desiaty mesiac v roku
december -bra m. ‹l› dvanásty mesiac v roku;
december, -bra, 6. p. -bri m. dvanásty mesiac v roku;
decembrový príd.: d. deň, d-á zima
december m. (decembr, ďecember) 1. csl dvanásty mesiac v roku: Tak toto už je ten posledňí -br, tento dvanástí, tento decembr (Skalica); V decembru eśči jak-tak (Dl. Lúka BAR) F. Vianoce budú ďecembri (St. Hory BB) - nič nové 2. expr. dlhý zimný kabát: Natiahla na sebia ďecember (St. Hory BB); Choďíš f tom decembru ani dákí žobrák (Revúca); Nastala zima, nosíme december (Bánovce n. Bebr.); Máž, reku, dobrí december, nepremrznež ani pri kachlách (Brestovany TRN); decembrový príd. k 1: Decembrovia vešere su vara dĺhia (Kopráš REV); Decembrové dni su najkraččé, ledvá sa človek scihne naobeduvat (Brestovany TRN) L. decembrovia džite (Kameňany REV) - narodené v decembri
december m lat dvanásty mesiac roka: 1569, december 4. kupil sstwrt wynohrada (TRNAVA 1569); prasce w decembry neber na chowani (HK 18. st)