debnár -a m. odborník na výr. drevených sudov, kadí ap.: vyučiť sa za d-a;
debnársky príd.: d-a dielňa;
debnárstvo -a s. debnárske remeslo
debnár -ra pl. N -ri m.
*bednár ↗ správ. debnár
debnár -ra pl. N -ri m. ▶ výrobca drevených nádob (dieží, kadí, sudov a pod.) al. obalov: dať si urobiť prepravky u debnára; vyučiť sa za debnára
debnár, -a m. remeselník, ktorý vyrába predmety z dreva, napr. kade, sudy, dieže a pod.;
debnársky príd.: d. majster; d-e remeslo;
debnárstvo, -a str. debnárske remeslo
debnár m. remeselník vyrábajúci z dreva sudy, kade ap.: Boľi ďebnárom, veľa geľeťiek porobiľi na brindzu (Detva ZVO); Rosipal sa mi žbarík a čil nemóžem nigdze zehnadz dzebnára, čo bi mi to opravel (Trstie ILA)
bodnár p. debnár
debnár, bednár [bed-, bod-] m kto vyrába a opravuje sudy, kade: bednarowi, czo pobigel sudky (ŽILINA 1617); debnarowi placeno od welkich kedi pobigania (ZVOLEN 1654); bodnarowy od bočki poprawenya d 12 (ŠTÍTNIK 1657); za drobnu robotu debnarowy 30 d (S. ĽUPČA 1721) P. atpn Ladislaus Debnar (z Brusna 1505); -ov príd privl: pany dlussny za Debnarowho uredu (BOCA 1593); -ka ž: Dorota Debnarka (LIKAVA 1625 U2); -sky, debniarsky príd: remesla debnarskeho poradok (CA 1636); klatow bednarskich (TRENČÍN 1652); debnjarskjmu pacholku, kdj poczal pobjgatj (KRUPINA 1693); na debnarsku warsstat troge sklene obloki (ANTOL 1743)