debna -y -bien ž.
1. obyč. drevený obal v tvare hranola; jeho obsah: d. na zemiaky; nahádzať uhlia do d-y; d. ovocia
2. švédska d. telocvičné náradie v tvare debny;
debnička -y -čiek ž. zdrob.
debna -ny debien ž.
*bedna, *bedňa ↗ správ. debna
debna -ny debien ž. 1. ▶ obyč. drevený prepravný obal pravouhlého pôdorysu s dnom, vekom al. iným uzáverom; jeho obsah: d. na odpadky, na zemiaky; naplniť debnu drevom, uhlím; Aj by som to bol spravil, vidiac, ako sa môj kapitál poneviera v debnách. [M. Urban]; Pri stojane ležala debna vypracovanej navlhčenej hliny. [L. Ballek] 2. ▶ väčší plastový obal, prepravka al. škatuľa bez veka, v ktorej sa uskladňuje al. prepravuje ovocie, zelenina, fľaše a pod.: univerzálna d. s možnosťou stohovania; d. minerálky, piva; kúpiť na zimu celú debnu jabĺk 3. hovor. ▶ niečo pripomínajúce tvarom debnu: Na hlavnom námestí spustila diskotéka a tie debny nemali konkurenciu. [Pc 1998] reproduktory □ švédska debna telocvičné náradie v tvare debny ▷ debnička -ky -čiek ž. zdrob.: Ovocie v debničkách naložili na káričku a tlačili chvíľu hore a chvíľu dolu kopcom. [LT 1997]
debna obal (obyč. drevený) v podobe hranola • subšt. kisňa: debna, kisňa na ovocie • hovor. zastar. láda • nespráv. bedna
debna, -y, debien ž.
1. z dosiek vyhotovený štvorhranný obal: d. na uhlie, na odpadky;
2. množstvo niečoho, ktoré sa zmestí do debny: d. piva, ovocia;
debnička, -y, -čiek ž. zdrob.
debna ž. (ďebňa) 1. strsl, zsl štvorhranný obal z dosák: Viezli takú velkú dzebnu (Trstie ILA); ďebňa (Málinec LUČ) 2. vin. nádoba na stratifikáciu viničných štepov: ďebna (Drážovce KRU)