deň, dňa, 6. p. dni (ale vo dne), mn. č. dni, dní m.
1. čas od východu do západu slnka;
astron. čas, za ktorý sa Zem raz otočí okolo svojej osi, 24 hodín: všedný, pracovný, robotný d.; d. pracovného pokoja, odpočinku; pamätný, sviatočný d.; svadobný d., d. narodenia, smrti; admin. úradný, stránkový d., d. podania, d. zročnosti niečoho; stratený d. nevyužitý, premárnený; Deň armády, Medzinárodný deň žien; Štedrý deň 24. december
● deň po deň, deň po dni, deň čo deň každý deň, stále; zo dňa na deň, z jedného dňa na druhý náhle, nečakane; žart. hľadať včerajší deň robiť niečo bezúčelne; dňom i nocou, vo dne v noci stále, neprestajne; nemať dňa ani noci a) byť veľmi zaneprázdnený; b) nemať pokoja; i zajtra bude deň a) treba myslieť i na budúcnosť; b) je dosť času; žiť zo dňa na deň bezplánovite; v stálej neistote; robiť si z niekoho dobrý deň mať niekoho za blázna, uťahovať si z niekoho; dobrý deň! pozdrav; súdny deň a) bibl., náb. posledný deň sveta; b) hovor. zmätok, pohroma; hovor. ani do súdneho dňa nikdy; Aký dobrý deň, taký pánboh daj (prísl.) o primeranej odplate, odpovedi ap.; viac dní ako klobás (úsl.) treba šetriť, myslieť na budúcnosť;
2. denné svetlo, doba, kým svieti slnko: svitol deň rozodnilo sa; je pekný, slnečný, sparný, chladný deň; vstávať za bieleho dňa neskoro; za dňa a) pred západom slnka, prv, ako nastane noc, b) ráno po svitaní, po východe slnka; už je biely deň je ráno, svetlo; do dňa pred svitaním
● to je ako deň a noc veľmi rozdielne, nedá sa porovnať; ľud. zvoniť na deň o rannom zvonení; niečo vyniesť na biely deň odhaliť, objasniť;
3. len v mn. č. menší al. väčší časový úsek, čas, roky, vek: hovor. na staré dni na starosť; až po naše dni doteraz
● medové dni prvé dni po svadbe; reč. má spočítané dni, jeho dni sú spočítané zomrie; kniž. naplnili sa mu dni zomrel; naplnili sa jej dni nadišiel čas pôrodu;
dňový príd. zried. Zavládla podivná tíšina dňová. (Vaj.);
dníček, -čka i dník, -a m. zdrob. expr.
pred, predo (predo v spojení predo mnou, predo mňa a zried. popri pred pred niektorými inými slovami, napr. dvere, deň) predl.
I. so 7. p. vyjadruje
1. polohu, umiestnenie na (pri) prednej strane niekoho al. niečoho, vpredu: stáť pred domom; stáť pred niekým v pozore; Chlapci postávali pred fabrikou. (Ondr.) Vídal ju každý deň tam predo dvermi na lavici. (Záb.) Magda zastala predo mnou. (Jégé) Pred očami mu tancovali ohnivé gule. (Hor.)
2. predchádzanie v čase: pred obedom, pred zápasom, pred smrťou, pred odchodom; Obaja stáli pred ženbou. (Barč); pred rokom, pred mesiacom, pred vekmi, predo dňom;
3. okolnosť: vykať si pred ľuďmi; povedať niečo pred svedkami; Len pred svetom sa hnevajú, aby ich neohovárali. (Smrč.) Vyctil ho pred všetkými, že mu mohlo byť aj do plaču. (Taj.)
4. príčinu: utekať pred niekým; mať strach pred niečím, pred niekým; Triasla sa pred ním. (Kuk.) Ušli zo strachu pred bombardovaním. (Žáry) Pred kým zamykáš? (Laz.)
5. predmet: Chatrný odev ho zle chráni pred studeným vetrom. (Fr. Kráľ) Toto stretnutie Magdaléna pred rodičmi zatajila. (Fig.) Počala Zuzku vystríhať pred pádom. (Taj.) Zamlčíte predo mnou všetko. (Kuk.) Možno vystaviť skrýšu, čo ochráni pred úpekom. (Jes.)
6. zreteľ: Nemal pred notárom nijakého rešpektu. (Jégé) Každý neobstojí pred skúškou. (Tat.)
II. so 4. p. vyjadruje smerovanie v priestore na prednú stranu niekoho al. niečoho: vyjsť pred dom; predstúpiť pred niekoho; Blíži sa pred hostinec. (Fr. Kráľ) Nebolo vidno na tri kroky pred seba. (Jégé) Strkal mu noviny pred nos. (Zgur.) Hľadel meravo pred seba. (Urb.) Chlapec vyjde predo dvere. (Ráz.) Zastal si predo mňa. (Šolt.); pren. postaviť niekoho pred súd; Pýtaj sa pred fiškála. (Taj.) Dostal predvolanie pred vrchnosť. (Jes.)