Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

deň dňa L dni mn. dni dní m.

1. časová jednotka 24 hodín: týždeň má 7 dní; d. narodenia; prežiť (ťažký) d.; pracovný, sviatočný d.; Štedrý d. 24. december; D. matiek

2. čas od rána do večera, op. noc: slnečný, teplý d.; vo dne za svetla; dobrý d.! pozdrav

3. obyč. mn. časy, obdobie: vojnové dni; naše dni súčasnosť; je to úloha dňa veľmi aktuálna

za bieleho dňa cez deň; vo dne v noci stále; nemať dňa ani noci nemať nikdy pokoj; byť celý d. na nohách; d. čo d. a) stále b) čoraz (väčšmi); zo dňa na d. a) zrazu b) čoraz (väčšmi); žiť zo dňa na d.; aj → zajtra je d.; → nechváľ d. pred večerom; (u)robiť si z niekoho, z niečoho dobrý d. (u)robiť si posmech, žart(y); jeho dni sú spočítané umrie; expr.: (až) do → súdneho dňa; ani do súdneho dňa nikdy; je tam (hotový) súdny d., ako súdny d., ako na súdnom dni zmätok;

denný príd.

1. k deň (význ. 1, 2): d. prírastok; d-é svetlo

2. každodenný: d-á tlač, predmety d-ej potreby

3. všedný, obyčajný, každodenný: d. život, d-é starosti

je to na d-om poriadku bežné;

denne prísl. k denný (význ. 2): pracovať 8 hodín d.; d. cvičiť; d. sa presviedčať;

dňový príd. deň starý, jednodňový: d-é kurča;

dníček -čka m. zdrob. expr.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
deň dňa L dni mn. dni dní; denný, dňový; denne prísl.; dníček ‑čka m.

deň dňa L dni pl. N dni G dní m. 1. ▶ časová jednotka 24 hodín, spravidla od polnoci do polnoci: významný, pamätný, sviatočný d.; dnešný d.; jarné dni; víkendové dni; d. narodenia, úmrtia; prvý pracovný d. v roku; posledný d. v týždni, v mesiaci; režim dňa; určiť d. a hodinu odchodu; zaznačiť prvý d. práceneschopnosti; príď v niektorý d. hocikedy; mať voľný d. nepracovať; mať dlhý d. pracovať dlhšie ako osem hodín; stratený d. nevyužitý, premárnený; rodinný d. (v podniku, vo firme a pod.) program pre zamestnancov a ich rodinných príslušníkov; stránkové dni určené pre verejnosť; kontrolný d. určený na kontrolu (v podniku, v škole a pod.); výplatný d. určený na výplatu miezd; konzultačný d. určený na poskytovanie konzultácií; letecký d. venovaný hromadnému vystúpeniu letectva; Niekedy sa v deň Lucie odťala čerešňová či višňová vetvička. [Sme 1994]; ekon.: d. splatnosti dlhu dátum splatnosti zmenky, kupónu atď.; rozhodujúci d. na burze dátum splnenia záväzkov z termínovaných obchodov; posledný obchodný d. v ktorom je možné pre daný aktívny mesiac zrušiť svoj záväzok predať al. kúpiť; astron. slnečný d. čas, ktorý uplynie medzi dvoma po sebe nasledujúcimi prechodmi Slnka poludníkom; lunárny d. čas, za ktorý sa otočí Mesiac okolo svojej osi vzhľadom na Slnko (vystriedanie svetla a tmy na Mesiaci); polárny d. obdobie, počas ktorého Slnko zostáva v polárnych miestach nad horizontom 24 hodín až pol roka □ Štedrý deň 24. december, prvý deň vianočných sviatkov; Deň ľudských práv 10. december; Deň matiek druhá májová nedeľa; Deň učiteľov 28. marec; Medzinárodný deň študentstva 17. november; Medzinárodný deň žien 8. marec
2.čas od rána do večera; op. noc: jasný, slnečný d.; teplý, sparný d.; daždivé, pochmúrne, sychravé dni; svitá nový d.; nevľúdny decembrový d.; d. sa chýli ku koncu; dnešný d. je pod mrakom; Cez okná presvital biely deň. [LT 1998]dobrý deň! pozdrav
3. často pl. dniistý časový úsek, obdobie, doba: dni mladosti, staroby; ťažké vojnové dni; dni hrôzy pominuli; v mierových dňoch krajiny prosperujú; je to úloha dňa aktuálny, naliehavý problém súčasnosti; samozodpovednosť človeka za ľudskejší budúci deň života [LT 1998]; osudné hektické dni a týždne po 17. novembri [G. Rothmayerová]; Nevedeli sme, čo prinesú budúce dni. [V. Jamnická]astron. slnečný d. čas, ktorý uplynie medzi dvoma po sebe nasledujúcimi prechodmi Slnka poludníkom; lunárny d. čas, za ktorý sa otočí Mesiac okolo svojej osi vzhľadom na Slnko (vystriedanie svetla a tmy na Mesiaci); polárny d. obdobie, počas ktorého Slnko zostáva v polárnych miestach nad horizontom 24 hodín až pol roka
fraz. ani do súdneho dňa nikdy; [čakať] až do súdneho dňa veľmi dlho; deň čo deň al. deň po dni a) stále, ustavične b) čoraz väčšmi; deň D mimoriadny, rozhodujúci deň; dňom-nocou al. vo dne v noci stále, neprestajne; jedného pekného dňa raz, niekedy; téma dňa vec, udalosť, o ktorej sa hovorí; za bieleho dňa cez deň, počas dňa; zo dňa na deň a) zrazu b) čoraz väčšmi; aj zajtra je deň nemusí byť všetko dnes, netreba sa prenáhliť; byť celý deň na nohách nepretržite pracovať; dni letia/utekajú čas plynie veľmi rýchlo; je tam [hotový] súdny deň al. je tam ako na súdny deň al. ako na súdnom dni vládne tam zmätok; je to jeho (jej) veľký deň má sviatok, niečo významné sa udialo v jeho (jej) živote; každý zázrak/každé čudo trvá tri dni všetko zovšednie; nechváľ deň/dňa pred večerom neprenáhli sa (v úsudku, v hodnotení a pod.); nemať dňa ani noci nemať nikdy pokoj; nevie dňa ani hodinu nevie kedy; opakovať niečo stokrát za deň pričasto o niečom hovoriť; robiť/urobiť si z niekoho dobrý deň vysmiať sa, vysmievať sa niekomu; stať sa hrdinom dňa niekým, o kom sa hovorí; zabiť deň podaromnici premrhať deň, nič neurobiť; žiť zo dňa na deň veľmi skromne, takmer biedneparem. ešte všetky dni nezapadli; hocaký vzácny hosť, za tri dni ho je dosť; jeden deň nie je rok; Medardova kvapka štyridsať dní kvapká; na Jána dosť dlhý deň, a predsa mu koniec príde; nemajú myši každý deň tanec; niet takého dlhého dňa, žeby mu koniec neprišiel; pamätaj na staré dni; ryba a hosť na tretí deň smrdia; večer ukáže, aký bol deň; viac dní ako klobás; v psie dni najviac muchy štípu
dníček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr.: biely d.; Zase sa vydaril jeden pekný dníček. [Sme 1995]; Dobre, ale to bude chvíľu trvať. Môže to trvať nejaký ten dníček. [V. Mináč]

čas 1. istý vymedzený al. bližšie nevymedzený časový úsek, časové rozpätie: v poslednom časedoba (dlhší časový úsek obmedzený dvoma krajnými bodmi bez presného určenia): naša, ľadová dobaobdobie (kratší, obyč. ohraničený časový úsek): volebné obdobieetapa: etapa životafázaštádium: fáza, štádium, čas dozrievaniaéra: kresťanská éraepocha: nová historická epochavek (obdobie niečím typické): atómový vekkapitola: kapitola dejín životalehota (určený čas): čakacia lehotatermín (vymedzený čas, v ktorom treba niečo splniť): dodržať termínhodina: hodina odchoduzastar. zrok: blíži sa zrok voľby

2. spôsob života príznačný pre istú dobu: za dávnych čiaspomery: pominuli ťažké pomeryokolnosti: mimoriadne okolnostisituácia: životná situáciarok: študentské rokydeň: vojnové dni

3. p. počasie


čoraz s pribúdaním času, každým okamihom • čím ďalejstále: dievča sa mu čoraz, čím ďalej viac páči; robí stále lepšie a presnejšievždy: po každom tréningu je vždy lepšínár. kamdiaľfraz.: deň čo deňzo dňa na deň


denne každý deň • dennodennekaždodenne: denne, dennodenne cvičí pri otvorenom obloku; každodenne dochádza do práce automdeň čo deň: deň čo deň prichádza neskoro domov


deň p. čas 2


ustavične bez prestania, bez prerušenia, za každých okolností • neprestajnestálekniž. neustále: ustavične, neprestajne nám pomáha; stále, neustále sa pozerá na hodinkyjednostajnejednostajzried. neustajne: jednostajne, jednostaj sa na čosi vypytujenepretržitepermanentnetrvalotrvale: nepretržite, permanentne, trvalo nám naháňa strachsústavnesystematickyhovor. nonstop: sústavne, systematicky vyrušovaťvždyhovor. vždycky: ustavične, vždy, vždycky sa kamsi ponáhľahovor.: večnenavekyexpr.: donekonečnastále a stálehovor. expr. do alelujaexpr. zried. večnovečne: večne, naveky má čosi proti mne; donekonečna, stále a stále opakuje to istéhovor. furthovor. expr. furtom furthovor. zastaráv. furtom: furt, furtom sa na dačo vyhováranár. porádfraz.: dňom i nocouvo dne v nocideň čo deňv zime v leteod začiatku do koncav jednom kuse


zrazu 1. vyjadruje, že dej, stav a pod. sa uskutočnil al. nastal rýchlo, obyč. bez toho, aby sa bol očakával • odrazunarazrazom: zrazu, odrazu začalo pršať; naraz, razom sa mu zazdalo, že nerobí dobrenáhle: náhle sa jej zakrútila hlavazastaráv. znáhla (Vansová, Jesenský)nečakaneneočakávanenepredvídane: chlapec sa nečakane, neočakávane rozbeholnenazdajkyznenazdajkyznenazdaniaznezrady: nenazdajky, znenazdajky vybehol na cestu; znenazdania, znezrady mu vylepil zauchozastar. zneponazdania (Dobšinský, Urban)zarazhovor. šmahomexpr.: hupkomhupky: zaraz, šmahom, hupkom sa zmenilsčista-jasnaz ničoho ničfraz.: ako hrom z jasného nebaako blesk z čistého neba: zjavil sa tam sčista-jasna, ako hrom z jasného nebanár. zápustom (Švantner)kniž. zastar.: nenadáleznenadálafraz.: z minúty na minútuz hodiny na hodinuzo dňa na deňani sa nenazdáš

2. nadväzuje na situáciu a vyjadruje prekvapenie, miernu iróniu a pod. • odrazunarazrazom: zrazu, odrazu aký múdry; naraz, razom mu je to už dobré


živoriť žiť, jestvovať v zlých životných podmienkach (o ľuďoch, o rastlinách, aj o veciach); žiť v núdzi, v biede (o ľuďoch) • biediťexpr.: bedačiťbedárčiť: ľudia na predmestí živorili, biedili, bedačili z malého platu; stromy živorili bez vlahyhovor. expr. vegetovať: ku koncu mesiaca sme už iba vegetovaliexpr. príštipkárčiť: príštipkárčil ako opravár obuvinár. hriebať (Kálal)trpieť núdzuexpr. trieť biedu: počas vojny obyvateľstvo trpelo núdzu, trelo bieduhovor. expr.: troškáriťtrochárčiťtrocháriť: troškária, trochária na malom majetkuexpr.: žobráčiťbrdárčiťkniž. strádať: celý život strádaliexpr. ziabnuť: ziabnuť na malom plate (Jesenská)fraz.: žiť zo dňa na deňžiť z ruky do ústžiť ako ryba na suchu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

deň, dňa, 6. p. dni (ale vo dne), mn. č. dni, dní m.

1. čas od východu do západu slnka;

astron. čas, za ktorý sa Zem raz otočí okolo svojej osi, 24 hodín: všedný, pracovný, robotný d.; d. pracovného pokoja, odpočinku; pamätný, sviatočný d.; svadobný d., d. narodenia, smrti; admin. úradný, stránkový d., d. podania, d. zročnosti niečoho; stratený d. nevyužitý, premárnený; Deň armády, Medzinárodný deň žien; Štedrý deň 24. december

deň po deň, deň po dni, deň čo deň každý deň, stále; zo dňa na deň, z jedného dňa na druhý náhle, nečakane; žart. hľadať včerajší deň robiť niečo bezúčelne; dňom i nocou, vo dne v noci stále, neprestajne; nemať dňa ani noci a) byť veľmi zaneprázdnený; b) nemať pokoja; i zajtra bude deň a) treba myslieť i na budúcnosť; b) je dosť času; žiť zo dňa na deň bezplánovite; v stálej neistote; robiť si z niekoho dobrý deň mať niekoho za blázna, uťahovať si z niekoho; dobrý deň! pozdrav; súdny deň a) bibl., náb. posledný deň sveta; b) hovor. zmätok, pohroma; hovor. ani do súdneho dňa nikdy; Aký dobrý deň, taký pánboh daj (prísl.) o primeranej odplate, odpovedi ap.; viac dní ako klobás (úsl.) treba šetriť, myslieť na budúcnosť;

2. denné svetlo, doba, kým svieti slnko: svitol deň rozodnilo sa; je pekný, slnečný, sparný, chladný deň; vstávať za bieleho dňa neskoro; za dňa a) pred západom slnka, prv, ako nastane noc, b) ráno po svitaní, po východe slnka; už je biely deň je ráno, svetlo; do dňa pred svitaním

to je ako deň a noc veľmi rozdielne, nedá sa porovnať; ľud. zvoniť na deň o rannom zvonení; niečo vyniesť na biely deň odhaliť, objasniť;

3. len v mn. č. menší al. väčší časový úsek, čas, roky, vek: hovor. na staré dni na starosť; až po naše dni doteraz

medové dni prvé dni po svadbe; reč. má spočítané dni, jeho dni sú spočítané zomrie; kniž. naplnili sa mu dni zomrel; naplnili sa jej dni nadišiel čas pôrodu;

dňový príd. zried. Zavládla podivná tíšina dňová. (Vaj.);

dníček, -čka i dník, -a m. zdrob. expr.


pred, predo (predo v spojení predo mnou, predo mňa a zried. popri pred pred niektorými inými slovami, napr. dvere, deň) predl.

I. so 7. p. vyjadruje

1. polohu, umiestnenie na (pri) prednej strane niekoho al. niečoho, vpredu: stáť pred domom; stáť pred niekým v pozore; Chlapci postávali pred fabrikou. (Ondr.) Vídal ju každý deň tam predo dvermi na lavici. (Záb.) Magda zastala predo mnou. (Jégé) Pred očami mu tancovali ohnivé gule. (Hor.)

2. predchádzanie v čase: pred obedom, pred zápasom, pred smrťou, pred odchodom; Obaja stáli pred ženbou. (Barč); pred rokom, pred mesiacom, pred vekmi, predo dňom;

3. okolnosť: vykať si pred ľuďmi; povedať niečo pred svedkami; Len pred svetom sa hnevajú, aby ich neohovárali. (Smrč.) Vyctil ho pred všetkými, že mu mohlo byť aj do plaču. (Taj.)

4. príčinu: utekať pred niekým; mať strach pred niečím, pred niekým; Triasla sa pred ním. (Kuk.) Ušli zo strachu pred bombardovaním. (Žáry) Pred kým zamykáš? (Laz.)

5. predmet: Chatrný odev ho zle chráni pred studeným vetrom. (Fr. Kráľ) Toto stretnutie Magdaléna pred rodičmi zatajila. (Fig.) Počala Zuzku vystríhať pred pádom. (Taj.) Zamlčíte predo mnou všetko. (Kuk.) Možno vystaviť skrýšu, čo ochráni pred úpekom. (Jes.)

6. zreteľ: Nemal pred notárom nijakého rešpektu. (Jégé) Každý neobstojí pred skúškou. (Tat.)

II. so 4. p. vyjadruje smerovanie v priestore na prednú stranu niekoho al. niečoho: vyjsť pred dom; predstúpiť pred niekoho; Blíži sa pred hostinec. (Fr. Kráľ) Nebolo vidno na tri kroky pred seba. (Jégé) Strkal mu noviny pred nos. (Zgur.) Hľadel meravo pred seba. (Urb.) Chlapec vyjde predo dvere. (Ráz.) Zastal si predo mňa. (Šolt.); pren. postaviť niekoho pred súd; Pýtaj sa pred fiškála. (Taj.) Dostal predvolanie pred vrchnosť. (Jes.)

Morfologický analyzátor

deň podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) deň; (bez) dňa; (k) dňu; (vidím) deň; (o) dne, dni; (s) dňom;

(tri) dni; (bez) dní; (k) dňom; (vidím) dni; (o) dňoch; (s) dňami;

Ďeň_1 Ďeň Ďeň_2 Ďeň Ďeň_3 Ďeň Ďeň_4 Ďeň Ďeň_5 Ďeň Ďeň_6 Ďeň Ďeň_7 Ďeň
deň
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) deň búrky tu netrvajú dlhšie než deň či dva.“ Plávali ďalej vrtošivým
G (bez) dňa okrem akcií aj euro. Počas dňa pokračovalo v celotýždennom
D (k) dňu ale iba 81 z nich ju k dnešnému dňu tiež ratifikovalo. Sú medzi nimi
A (vidím) deň do kaluže…“ 107 Hneď na druhý deň , 14. septembra, nasledovali ďalší
L (o) dne strážil bratislavské lesy vo dne v noci, a ešte pozornejšie. Za
L (o) dni ho, že ju zahnal na útek. O tom dni nikdy nikomu nepovedala. A možno
I (s) dňom Vášho Prométea očakávam každým dňom . Keby sa moje želanie splnilo,
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) dni čakali fiakre. Človek mal pocit, že dni sú už viditeľne dlhšie. Brodka
G (bez) dní Nitrianska galéria počas letných dní poriadala Prázdninové maľovanie.
D (k) dňom za večný život, dáva súčasným dňom ich plnší význam. Rovnako aj
A (vidím) dni Prípad nahlásil polícii až o dva dni . Vyšetrovanie preukázalo, že
L (o) dňoch pred hodinou a v nadchádzajúcich dňoch ich bude oveľa viac, tým si bol
I (s) dňami pripomínalo situáciu pred troma dňami , keď som bolesť z popálenej ruky

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor