dcéra -y dcér ž. dieťa, priamy potomok žen. pohlavia: jediná d., vydávať d-u;
pren.: Evina d. žena; kniž. d-y Tatier;
dcérsky príd.
1. k dcéra:: d-a starostlivosť
2. biol. vzniknutý delením z pôvodného: d. podnik vzniknutý z pôvodného materského; d-a bunka vzniknutá delením materskej bunky;
dcérka -y -rok, dcéruška -y -šiek, dcérenka -y -niek ž. hypok.
dcérsky -ka -ke príd.
dcérsky -ka -ke príd. 1. ▶ týkajúci sa vzťahu dcéry, dcér k rodičom; charakterizujúci vzťah medzi rodičmi a dcérou al. dcérami: dcérska láska, starostlivosť 2. odb. ▶ vzniknutý oddelením z pôvodného základu: dcérske cibuľky cesnaku; biol. dcérske bunky, chromozómy; chem. d. produkt rádia; cirk. dcérska cirkev v evanjelickej cirkvi 3. ekon. ▶ činnosťou al. umiestnením odlúčený od materského (hlavného, výrobného, pôvodného) podniku obchodnej al. inej spoločnosti, ale stále s ňou udržiavajúci obchodný, majetkový a pod. kontakt: d. podnik; dcérska banka, firma; d. mobilný operátor; d. vklad; dcérska spoločnosť založená a kontrolovaná materskou spoločnosťou na základe vlastníctva kontrolného balíka účastín
dcéra, -y, 3., 6. p. -e, 2. p. mn. č. dcér ž. dieťa, potomok ženského pohlavia: vlastná, nevlastná d.; ľud. krstná d. dievča, žena v pomere ku krstným rodičom; fam. d. moja oslovenie mladšej ženy; pren. Evine d-y o ženách, o ženskom pokolení; bás. d. Tatier Slovenka;
dcérsky príd.: d-a láska, d-a povinnosť; biol. d-a bunka vzniknutá delením pôvodnej bunky na dve rovnako veľké bunky;
dcérka, -y, -rok ž. zdrob. expr.;
dcéruška, -y, -šiek (nár. i dcérečka i dcérička, -y -čiek i dcérenka i dcérunka, -y -niek) ž. hypok.
dcérsky, dcérinský príd prislúchajúci dcére: z povinnosty nasseg czerinskeg pan tatowy nassemu napomoczne bity mame (SKALICA 1760 E); ga s poniženosti meg dcerskeg nechcem z mim panom tatikom do prawa se brat (ZÁTURČIE 1768)