Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dcéra -y dcér ž. dieťa, priamy potomok žen. pohlavia: jediná d., vydávať d-u;

pren.: Evina d. žena; kniž. d-y Tatier;

dcérsky príd.

1. k dcéra:: d-a starostlivosť

2. biol. vzniknutý delením z pôvodného: d. podnik vzniknutý z pôvodného materského; d-a bunka vzniknutá delením materskej bunky;

dcérka -y -rok, dcéruška -y -šiek, dcérenka -y -niek ž. hypok.

dcéra -ry dcér ž. 1. ▶ dieťa ženského pohlavia vo vzťahu k rodičom: priamy potomok ženského pohlavia: vlastná, nevlastná d.; adoptívna, nemanželská d.; má už dospelú dcéru; stratiť jedinú dcéru; Šuhajko, moju dcéru povedieš pred oltár! [P. Andruška]; Ujo Milko mal už dve dcéry s prvou ženou. [I. Laučík]
2. obyč. pl. dcéry cirk. ▶ členky niektorých ženských reholí, ktorých poslaním je opatrovateľská služba, výchova dievčenskej mládeže a pod.: Inštitút dcér Panny Márie Pomocnice; Kongregácia dcér sv. Františka Assiského □ Evine dcéry ženy
▷ dcérenka -ky -niek ž. hypok.: Nono, dcérenka! Vstala si dnes ráno ľavou nohou? [A. Hykisch]; Dcérenka, dievčatko, vieš ty vôbec, že plačeš? [J. Váh]; dcérka -ky -rok ž. zdrob.: Dcérka, neber si ho, nevidíš, čo je to za človeka? [J. Puškáš]; Dcérku futbal až tak nezaujímal. [V. Šikula]; dcéruška -ky -šiek ž. zdrob. expr.: Rodičia chceli mať z dcérušky Pliseckú. [V. Handzová]; Tento darček je pre teba, chlapče, - od mojej dcérušky. [LT 1997]

(jedna) dcérenka; (bez) dcérenky; (k) dcérenke; (vidím) dcérenku; (ó) dcérenka!; (o) dcérenke; (s) dcérenkou;

(tri) dcérenky; (bez) dcéreniek; (k) dcérenkám; (vidím) dcérenky; (ó) dcérenky!; (o) dcérenkách; (s) dcérenkami;