dcéra -y dcér ž. dieťa, priamy potomok žen. pohlavia: jediná d., vydávať d-u;
pren.: Evina d. žena; kniž. d-y Tatier;
dcérsky príd.
1. k dcéra:: d-a starostlivosť
2. biol. vzniknutý delením z pôvodného: d. podnik vzniknutý z pôvodného materského; d-a bunka vzniknutá delením materskej bunky;
dcérka -y -rok, dcéruška -y -šiek, dcérenka -y -niek ž. hypok.
dcéra -ry dcér ž. 1. ▶ dieťa ženského pohlavia vo vzťahu k rodičom: priamy potomok ženského pohlavia: vlastná, nevlastná d.; adoptívna, nemanželská d.; má už dospelú dcéru; stratiť jedinú dcéru; Šuhajko, moju dcéru povedieš pred oltár! [P. Andruška]; Ujo Milko mal už dve dcéry s prvou ženou. [I. Laučík] 2. obyč. pl. dcéry cirk. ▶ členky niektorých ženských reholí, ktorých poslaním je opatrovateľská služba, výchova dievčenskej mládeže a pod.: Inštitút dcér Panny Márie Pomocnice; Kongregácia dcér sv. Františka Assiského □ Evine dcéry ženy ▷ dcérenka -ky -niek ž. hypok.: Nono, dcérenka! Vstala si dnes ráno ľavou nohou? [A. Hykisch]; Dcérenka, dievčatko, vieš ty vôbec, že plačeš? [J. Váh]; dcérka -ky -rok ž. zdrob.: Dcérka, neber si ho, nevidíš, čo je to za človeka? [J. Puškáš]; Dcérku futbal až tak nezaujímal. [V. Šikula]; dcéruška -ky -šiek ž. zdrob. expr.: Rodičia chceli mať z dcérušky Pliseckú. [V. Handzová]; Tento darček je pre teba, chlapče, - od mojej dcérušky. [LT 1997]
dcéra, -y, 3., 6. p. -e, 2. p. mn. č. dcér ž. dieťa, potomok ženského pohlavia: vlastná, nevlastná d.; ľud. krstná d. dievča, žena v pomere ku krstným rodičom; fam. d. moja oslovenie mladšej ženy; pren. Evine d-y o ženách, o ženskom pokolení; bás. d. Tatier Slovenka;
dcérsky príd.: d-a láska, d-a povinnosť; biol. d-a bunka vzniknutá delením pôvodnej bunky na dve rovnako veľké bunky;
dcérka, -y, -rok ž. zdrob. expr.;
dcéruška, -y, -šiek (nár. i dcérečka i dcérička, -y -čiek i dcérenka i dcérunka, -y -niek) ž. hypok.
(jedna) dcéra; (bez) dcéry; (k) dcére; (vidím) dcéru; (ó) dcéra!; (o) dcére; (s) dcérou;
(štyri) dcéry; (bez) dcér; (k) dcéram; (vidím) dcéry; (ó) dcéry!; (o) dcérach; (s) dcérami;