dbanlivý -vá -vé 2. st. -vejší príd. kniž. ▶ ktorý je mimoriadne starostlivý, bedlivý, úzkostlivý; svedčiaci o dôkladnosti: d. pohľad; dbanlivá opatera chorého; Človek sa stále musí učiť a taký dbanlivejší sa aj učí. [A. Bednár]; Šupácka uvoľnenosť vyvoláva celý roj nových slov, o ktorých sa našim dbanlivým bardom ani nesnívalo. [LT 1998]
dbanlivý p. starostlivý
starostlivý ktorému na niekom, na niečom záleží, a preto prejavuje o to starostlivosť; ktorý dbá o niekoho, niečo; ktorý svedčí o starostlivosti • bedlivý: starostlivý, bedlivý vychovávateľ; sprevádzal ho otcov starostlivý, bedlivý pohľad • pozorný • dôkladný: pozorná, dôkladná príprava; starostlivé, pozorné prezretie pacienta; dôkladná opatera • úzkostlivý (prehnane starostlivý): úzkostlivá matka • zastar. pamätlivý (ktorý sa o všetko stará, na všetko pamätá): pamätlivá gazdiná • kniž. dbanlivý
dbanlivý príd. kniž. starostlivý, dbajúci o niečo: d. svojho prospechu (Hviezd.); úzkostlivo dbanlivý na dobré správanie (Laz.);
dbanlivosť, -ti ž.