datív -u m. gram. 3. pád (v skloňovaní);
datívny príd.
datív [-t-] -vu pl. N -vy m.
datív [-t-] -vu pl. N -vy m. ⟨lat.⟩ lingv. ▶ pád vyjadrujúci nepriamy objekt, ku ktorému smeruje dej, tretí pád: voľný d. vyjadrujúci objekt nezávislý od zamerania slovesného deja; prospechový d. voľný datív dopĺňajúci slovesá pomenúvajúce deje, ktorých uskutočnenie má pre osoby istý dosah; podstatné meno v datíve
datív -u m. ‹l› lingv. nepriamy pád (na otázku komu, čomu) vyjadrujúci nepriamy objekt (napr. venovať niekomu), príslovkové určenie miesta, najmä smer al. cieľ (napr. k stanici), tretí pád; tvar tohto pádu: prospechový d.; d. príčiny; d. dôvernosti; voľný d.;
datívny1 príd.: d. tvar, d-a koncovka, väzba
datív, -u m. gram. tretí pád v skloňovaní;
datívny príd.: d-a väzba