darovať dok.
1. dať ako dar, venovať: d. synovi dom, d. žene šperk
2. hovor. (obyč. v zápore) odpustiť, prepáčiť: to mu ned-m!
● d. niekomu život a) porodiť dieťa b) nezabiť; neodsúdiť na trest smrti; d-l by aj poslednú košeľu je veľký dobrák; d-nému koňovi nehľaď na zuby dar sa prijíma taký, aký je;
nedok. al. opak. darúvať -a
darovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovaný -rovanie dok. 1. (komu čo) ▶ dať ako dar, venovať bez náhrady, obyč. ako prejav pozornosti, priateľstva, úcty al. pri istej príležitosti; syn. podarovať, venovať: d. synovi dom; d. žene na narodeniny, na Vianoce šperk; d. priateľovi na pamiatku knihu; Daroval mu odhodený klobúk, dedovu fajku, vybíjaný opasok. [Ľ. Ondrejov]; Našiel sa aj taký šťastlivec, ktorý vrátil darovanú letenku na južný pól. [Vč 1979]; Parlament by mal obciam pôdu darovať. [NO 2002]; pren. d. niekomu svoje srdce venovať svoju lásku 2. lek. (čo) ▶ poskytnúť krv na transfúziu, orgán na transplantáciu a pod.: d. pupočníkovú krv, materské mlieko; daroval krv už viackrát, bezplatne; operácia darovanej obličky prebehla bez komplikácií ◘ fraz. akoby si mi daroval (obyč. o pôžičke) akoby sa stalo; daroval by aj poslednú košeľu je veľký dobrák; darovať niekomu život a) porodiť dieťa b) neodsúdiť na smrť c) nezabiť; kniž. darovať niekomu niečo do vienka dať ako dar (obyč. o zdedených vlohách); to ti nedarujem! neodpustím, neprepáčim ◘ parem. darovanému koňovi nehľaď/nepozeraj na zuby dar sa prijíma taký, aký je; sladší je darovaný ocot ako kúpené víno; už ten umrel, čo daroval, narodil sa kúpsi ▷ opak. darovávať -va -vajú -val; nedok. ↗ darúvať
darúvať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (komu čo) ▶ dávať ako dar, venovať bez náhrady, obyč. ako prejav pozornosti, priateľstva, úcty a pod.: d. ľuďom v núdzi potraviny; pren. d. lásku, nádej; d. iným ovocie pokoja 2. lek. (čo) ▶ poskytovať krv na transfúziu a pod.: cieľom kampane je naučiť mladých ľudí pravidelne d. krv ▷ dok. ↗ darovať
darovať poskytnúť do vlastníctva bez protihodnoty, dať ako dar • obdarovať • obdariť (niekoho): daroval žene šperk; obdaroval, obdaril ženu šperkom • podarovať • dať • venovať: podarovať, dať, venovať niekomu knihu na pamiatku • obšťastniť (potešiť darom): obšťastnil priateľku kvetmi • zahrnúť • expr. zasypať (obdarovať mnohými darmi al. priazňou): zahrnula deti láskou, darčekmi • expr.: nadeliť • uštedriť: zem nám uštedrila veľa plodov • hovor. oferovať (obyč. peniaze): oferoval väčšiu sumu na stavbu školy • zried. rozdarovať (darovať viacerým ľuďom): rozdarovala staré rodinné šperky • požehnať (poskytnúť duchovné dary; o Bohu): Kiež ťa Boh požehná! • zastar. obecať
dať 1. odovzdať na užívanie, do vlastníctva a pod. • poskytnúť • dodať: dali, poskytli, dodali nám potrebné informácie • prideliť • udeliť: prideliť byt; udeliť vyznamenanie • podať: podať chorému liek • prispieť (dať finančnú al. inú pomoc): prispel väčšou sumou na konto pre postihnutých • pridať • popridávať (dať navyše): pridať soli do polievky • darovať • venovať (dať ako dar): darovali, venovali deťom hračky • počastovať • pohostiť • ponúknuť: počastoval, pohostil priateľov vínom; pren. počastoval ho buchnátom • zveriť • poveriť (niekoho niečím; dať za úlohu, do zodpovednosti a pod.): zveriť niekomu dôležitú funkciu; poveriť niekoho funkciou • nadeliť: nadeliť jedlo, expr. život mu nadelil niekoľko úderov • uštedriť (štedro dať): príroda nám uštedrila hojnosť plodov; expr. uštedril mu zaucho • vynaložiť • vydať (dať prostriedky v prospech niečoho): vynaložiť, vydať veľa peňazí na opravu; vynaložiť všetku námahu na štúdiá • naniesť • expr. nahodiť (dať na povrch niečoho): naniesť rúž na pery; nahodiť farby na plátno • namiešať (dať do niečoho): namiešať sirup do nápoja • expr. vrhnúť (dať rýchlo al. vo veľkom množstve): vrhnúť tovar na trh • kniž. vdýchnuť (zľahka dať): vdýchol jej bozk na čelo • zastaráv. zavdať (dať príčinu, podnet)
2. p. dbať 3. p. prikázať 1 4. p. nechať 1
obdarovať dať dar • obdariť: na Vianoce každého v rodine obdarovala, obdarila • darovať • podarovať: kolegovia mu podarovali obrázkovú publikáciu • venovať (dať ako dar): venoval mu celý svoj majetok • obšťastniť (potešiť darom al. niečím príjemným): obšťastnil syna dobrou knihou • zahrnúť • expr. zasypať (vo veľkej miere obdarovať materiálnymi al. duchovnými hodnotami): zahrnúť, zasypať deti darčekmi, láskou • požehnať (o Bohu): Kiež ťa Boh požehná!, Boh nás požehnal deťmi
obetovať 1. dať na úkor seba, priniesť ako obetu • arch. žertvovať: svoje srdce obetoval, žertvoval národu • arch. požertvovať (dať za obeť) • kniž. zastar. obecať: majetok obecal mestu • odovzdať • oddať: všetky svoje sily odovzdal, oddal výskumu • kniž.: zasvätiť • posvätiť: zasvätiť život práci, posvätiť život vede • kniž. zasľúbiť: zasľúbili syna Bohu • zriecť sa • zrieknuť sa (dať v prospech iného): zriekne sa voľného času v prospech verejnej činnosti
2. dať k dispozícii (v prospech niečoho) • venovať: obetoval, venoval dielu veľa námahy • darovať (dať ako dar): na zbierku daroval 1000 Sk • poskytnúť • vynaložiť: poskytnúť niekomu svoj voľný čas; vynaložiť čas, peniaze na niečo • hovor.: oferovať • reskírovať: veľa oferoval na synove štúdiá • rozdať (nezištne dať): všetko, čo mal, rozdal iným
prepáčiť potlačiť nevôľu voči niekomu, potlačiť oprávnené zazlievanie za nesprávne, nekorektné a pod. konanie • hovor. pardonovať: rodičia nemajú deťom neposlušnosť prepáčiť, pardonovať; prepáčim ti všetko okrem zrady • odpustiť (zmyť vinu niekoho): veľkoryso odpustiť urážku • nemať za zlé • nehnevať sa: nemajte nám za zlé, nehnevajte sa, že sme prišli neskoro • zastar. prehľadieť: ešte tentoraz som vinu prehľadel • fraz. zažmúriť oči nad niečím: nad všeličím musím zažmúriť oči, všeličo musím prepáčiť • prehliadnuť • expr. prekuknúť (vedome nevnímať): s pochopením prehliadla, prekukla synovo klamstvo • nevšimnúť si • nezbadať (vedome): môžete byť spokojní, ja si nedôslednosti nevšimnem, nezbadám • hovor. darovať (obyč. v zápore): ja mu urážku nedarujem
rozdať 1. dať viacerým ľuďom ako dar • darovať • podarovať: rozdal deťom darčeky; daroval, podaroval žiakom knihy • venovať • kniž. zastar. obecať: venoval, obecal synom celý majetok • rozdeliť (po častiach): rozdelil úspory deťom • zried. rozdarovať: rozdarovala všetky hračky • porozdávať • porozdeľovať • podeliť (postupne): porozdával, podelil maškrty všetkým
2. postupne dať • porozdávať: rozdal, porozdával karty hráčom • podeliť • rozdeliť • porozdeľovať: vedúci rozdelil úlohy • kniž. rozdistribuovať
darovať, -uje, -ujú dok. (komu, čo)
1. dať do vlastníctva bez náhrady, zadarmo, bez protihodnoty, do daru, venovať: d. niekomu majetok, peniaze, d. prsteň, knihu
● daroval by i poslednú košeľu všetko (o veľkom darebákovi); d. niekomu život a) porodiť, b) nezabiť; darovanému koňovi nehľaď na zuby (prísl.) prijmi dar taký, aký je;
2. odpustiť (obyč. v zápore): hovor. to ti nedarujem neodpustím; A čo im majú ľudia toľkú krivdu darovať? (Ráz.);
opak. darúvať, -a, -ajú;
dok. k 1 obdarovať i podarovať