darmo
1. prísl. bez úžitku, zbytočne, márne, nadarmo: nežiť d.; d. ho núkali, nevzal si
2. vetná prísl. už je tak, nedá sa nič robiť: d. (je), roky letia
3. prísl. zastaráv. bez náhrady, zadarmo: dostať niečo d.
● brať, kupovať, akoby d. dávali vo veľkom množstve
darmo prísl. 1. ▶ bez dosiahnutia úžitku, výsledku, cieľa; syn. daromne, márne, nadarmo, zbytočne: d. ho čakali, neprišiel; d. sa hneváš, namáhaš, rozčuľuješ; d. strácaš čas; d. hľadali, nenašli nič; d. hrozili, d. prosili; Na kolese mu fučala duša, darmo ju pred chvíľou nafúkal, zase bola mäkká. [D. Dušek] 2. obyč. v prísudku ▶ vyjadruje zmierenie sa s daným stavom, konštatovanie, že sa nedá už nič robiť: d. (je), čas nezastavíš; Aj tak darmo, neviem sa už dostať do starej koľaje. [P. Štrelinger]; Ale darmo je, aj futbal sa hrá na góly. [Vč 1988] ◘ fraz. raz darmo vyjadruje zmierenie sa s okolnosťami ◘ parem. ani kura darmo nehrabe; čo darmo, to darmo o nemožnosti zmeny; dačo za dačo, darmo iba smrť; darmo čerta umývaš, predsa ho nikdy nevybieliš al. darmo hrniec čierny umývaš al. darmo liať vodu do koša/nosiť vodu v riečici o zbytočnej námahe; darmo kladieš psovi nohu na stôl, on ju vždy dolu strhne o nepolepšiteľnom človekovi; zomrel dávno, čo dával darmo
darmo prísl.
1. bez náhrady, bez peňazí, do daru, zadarmo: d. robiť, d. dávať, d. chovať niekoho; peniaze darmo brať (Tim.)
● brať, kupovať, akoby darmo dávali bezhlavo kupovať; umrel dávno, čo dával darmo (prísl.) za všetko treba platiť; žiadne kura darmo nehrabe (prísl.) každú prácu treba odmeniť;
2. bez úžitku, zbytočne, márne, daromne, nadarmo: Nič dokonale nespravíš, darmo ťa cvičím. (Tim.) Darmo slepému ukazuješ a hluchému vravíš. (prísl.); d. to nehovoril, d. nečakal, d. neprišiel bez príčiny; pre nič, za nič; darmo je nedá sa nič robiť, je to tak: Darmo je. Taký ako som ja, nič nezmôže. (Jil.)