darebák -a mn. -ci m. expr.
1. kto sa vyhýba práci, lenivý človek, lenivec, leňoch: príživník a d.
2. zlý človek, ničomník, naničhodník: je to lump a d.;
darebáčka -y -čok ž.;
darebácky príd.;
darebáctvo -a -tiev s.
1. iba jedn. k darebák
2. darebácke konanie, darebácky skutok
darebácky -ka -ke 2. st. -kejší príd.
darebácky 2. st. -kejšie prísl.
darebácky1 -ka -ke 2. st. -kejší príd. pejor. ▶ vyznačujúci sa zlými charakterovými a morálnymi vlastnosťami, naničhodný; syn. darebný, lotrovský: darebácke konanie; vyviesť niekomu d. kúsok; Háveď jedna darebácka! [J. Beňo] nadávka
darebácky2 2. st. -kejšie prísl. 1. expr. ▶ príznačne pre lenivého, neporiadneho človeka, neporiadne, nedbajsky: d. vykonaná práca 2. pejor. ▶ príznačne pre bezcharakterných ľudí, naničhodne; syn. darebne, lotrovsky: zachovať sa d.; Ak sa niektorá krajina správa darebácky, znamená to ohrozenie univerzálnych, všeľudských hodnôt. [Inet 2003]
darebácky p. naničhodný 1
naničhodný 1. expr. vyznačujúci sa zlými charakterovými, morálnymi a pod. vlastnosťami (o človeku a jeho prejavoch); často v nadávkach vyjadrujúcich negatívny vzťah k niekomu al. niečomu • ničomný • bezcharakterný • nečestný • podlý • nízky • zlý: naničhodný, ničomný, bezcharakterný, nečestný človek; naničhodný, podlý, nízky čin • nepodarený • nevydarený: nepodarený, nevydarený syn • expr.: prekliaty • mizerný: prekliaty, mizerný zlodej • hovor. expr. mrchavý • expr. mrcha (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; mrcha robota • expr.: potvorský • hromský • paromský • paromovský • čertovský • diabolský: potvorský, hromský šarvanec • darebný • darobný • expr.: darebácky • galganský • šľakovitý • sprepadený • pejor.: potrimiskársky • prašivý • všivavý • žobrácky: prašivá, všivavá potvora • pejor.: pľuhavý • pľuhavský • panghartský • pankhartský • svinský: pľuhavý, panghartský lump • niž. hovor.: poondiaty • poondený • hrub.: posratý • posraný: poondiata, posraná nádcha, vec • subšt. sakramentský
2. p. bezvýznamný, zbytočný
darebák, -a, mn. č. -ci m.
1. lenivý, nedbanlivý človek, lenivec, leňoch: veľký d.; darebák i pod strechou zmokne (prísl.);
2. zlomyseľný, prefíkaný človek, naničhodník, ničomník; (o deťoch) huncút, lapaj: Oklamal ho vlani, taký darebák. (Tim.) Ty si sliepku utopil a to už druhú, ty loptoš, darebák! (Jégé);
darebáčka, -y, -čok ž.;
darebácky príd. i prísl.: d. človek; viesť d. život; žiť d., správať sa d.;
darebáctvo, -a, -tiev str.
1. (bez mn. č.) leňošenie, lenivosť;
2. (bez mn. č.) naničhodnosť, zlomyselnosť;
3. ničomný, zlomyseľný skutok; samopašné vyčíňanie;
darebáčik, -a/-čka, mn. č. -ovia m. zdrob. oslab. fam.
darebácky príd. lenivý, ničomný: Daedon šloveg je velmi darebáckí (Kameňany REV) F. ti darebág darebácki! (Kňažia DK) - nadávka veľkému darebákovi