dar daru pl. N dary m. 1. ▶ vec venovaná niekomu bez náhrady, obyč. ako prejav pozornosti, priateľstva, úcty al. pri istej príležitosti: kvetinový, vianočný, svadobný d.; peňažný, vecný, sponzorský d.; dostať vzácny d. na narodeniny, na pamiatku; dať niekomu niečo do daru; rád dostáva dary; zahŕňať niekoho darmi; Jeho životným poslaním je rozdávať dary a doberať si deti. [J. Kot]; náb. dary Ducha Svätého stále dispozície, ktoré robia človeka ochotným riadiť sa vnuknutiami Svätého Ducha (múdrosť, rozum, rada, sila, poznanie, nábožnosť a bázeň voči Bohu); pren. kráľovský d. drahý, bohatý □ obetný dar dar božstvu, obeta, obeť; Boží dar potraviny, najmä chlieb; dary prírody, zeme čo človek má al. získa od prírody (bez vlastného pričinenia); dary mora morské živočíchy vhodné na konzumáciu 2. (i čoho) ▶ schopnosť, predpoklad na istú činnosť, nadanie, talent: výnimočný rozprávačský d.; mať d. kreativity, sebareflexie; iron. má zvláštny d. rozhádať kolektív ◘ fraz. danajský dar ktorý prináša namiesto úžitku al. radosti obdarovanému ťažkosti, nepríjemnosti, škodu a pod.; bohatým dary dáva o nerozumnej dobročinnosti; dar jazyka/reči/slova výrečnosť; dar nebies niečo priaznivé, príjemné, neočakávané, získané bez námahy; mať dar od Boha na niečo byť mimoriadne nadaný ◘ parem. dar oslepuje oči; dar za dar, zadarmo nič; kto je malému daru nevďačný, veľkého nie je hoden; nový mesiac a dar nikdy nechodí pozde ▷ zdrob. ↗ darček