dar -u m.
1. vec daná al. získaná bez protihodnoty: vianočný d.; odovzdať d.; dať niečo do d-u;
pren. kráľovský d. bohatý
2. čo človek má al. získa od prírody: d-y zeme; d. jazyka, reči i fraz. výrečnosť
● → danajský d.;
darček -a m. zdrob. k 1;
darčekový príd.: d-á služba
darček p. dar
dar vec daná al. získaná bez protihodnoty • darček (niekedy zdrob. al. expr.): dostať dar, darček na narodeniny • pozornosť (vec darovaná ako prejav náklonnosti, vďačnosti): odovzdať niekomu pozornosť • expr. podarúnok: milý podarúnok • kniž. prezent: kupovať drahé prezenty • zried. podarok (Vajanský) • nádielka (čo je darované): nádielka bola veľká • suvenír (spomienkový dar): priniesť niekomu suvenír z dovolenky • ofera (dar na cirkevné ciele)
dar, -u m. vec, ktorú dávame niekomu do vlastníctva zo svojho, bez protihodnoty, bez náhrady: peňažný, kvetinový, svadobný, vianočný d.; d. k narodeninám, k meninám; dostať d., dostať niečo do d-u, dať d., dať niečo do d-u
● kráľovský d. veľmi cenný, hodnotný; ľud. boží d. chlieb; d-y zeme úroda, prírodné bohatstvo; d. ducha nadanie, múdrosť; d. jazyka, reči schopnosť hovoriť, pren. výrečnosť; danajský d. p. danajský;
darček, -a m. zdrob.: vianočný d.;
darčekový príd.: d-á akcia
(jeden) darček; (bez) darčeka; (k) darčeku; (vidím) darček; (ó) darček!; (o) darčeku; (s) darčekom;
(štyri) darčeky; (bez) darčekov; (k) darčekom; (vidím) darčeky; (ó) darčeky!; (o) darčekoch; (s) darčekmi;